Stephen Bannon je bývalý hlavný stratég súčasného amerického prezidenta Donalda Trumpa. V minulosti pôsobil aj ako jeden z hlavných predstaviteľov konzervatívneho mediálneho kanálu Breitbart News, ako producent dokumentárnych filmov alebo investičný bankár „hedgeových“ (vysokorizikových) fondov. Bannon sa v čase, keď radil Trumpovi ako jeho hlavný ideológ a kreatívec jeho kampane, stal cieľom mnohých mediálnych útokov zo strany amerického mainstreamu.
V utorok 22. mája sa tento pomyselný nepriateľ „globálnych finančných elít“ stretol so svojím ostrým názorovým odporcom, priaznivcom demokratov, komentátorom, právnikom a bývalým zvláštnym poradcom amerického exprezidenta Billa Clintona Lannym Davisom v debate Čo sa to deje v Amerike? (What the heck is going on in America?), ktorú v reprezentačných priestoroch pražského paláca Žofín usporiadal zbrojársky koncern Czechoslovak Group podnikateľa Jaroslava Strnada. Záštitu prevzala aj súkromná vysoká škola CEVRO Institut.
Bola to Bannonova pražská premiéra a v sále bolo plno. Zahliadnuť sa dali aj ´prevarené´ tváre niektorých bývalých pravicových politikov. V predných radoch sedel napríklad český expremiér Petr Nečas, ktorému zlomila „politický väz“ kauza Nagyová. Prišiel aj bývalý minister vnútra Českej republiky Ivan Langer. Debatu, ktorá sa odohrala pod značným záujmom zo strany novinárskej obce (napríklad MAFRA akciu prenášala naživo), moderoval niekdajší minister obrany Nečasovej vlády, chartista a dnes akademik z vysokej školy CEVRO Institut Alexandr Vondra.
Vondra besedu odštartoval v poslednom čase pomerne obľúbeným klišé o „rozdelenom národe“, tentoraz teda v súvislosti s USA a voľbou amerického prezidenta. Vondra však spomenul aj politické rozdelenie v Českej republike. Aj v Česku sa termín rozdelenej, polarizovanej spoločnosti skloňuje v súvislosti s nedávnymi prezidentskými voľbami, v ktorých zvíťazil Miloš Zeman.
Ako prvý sa svojich pätnástich minút zhostil priaznivec demokratov Lanny Davis, veľký Bannonov kritik a nezmieriteľný oponent. Hneď v úvode ocenil možnosť diskutovať so svojím názorovým protivníkom civilným a zdvorilým spôsobom. Davis sa počas svojho vystúpenia vrátil k témam, ktoré podľa neho rozdelili Američanov v minulých prezidentských voľbách. Medzi nimi spomenul napríklad migračnú politiku a problematiku zahraničného obchodu.
Trump podľa Davisa v predvolebnom zápolení používal stereotypy či výrazy ako moslimovia, Mexičania, pričom k nim pristupoval kolektívnym spôsobom. „Opisoval všetkých Mexičanov ako násilníkov, nie jednotlivých Mexičanov,“ uviedol Davis. Treba poznamenať, že zo strany svojich kritikov čelil Trump obvineniam z rasizmu, xenofóbie a sexizmu už krátko po svojom zvolení. Nedlho po zverejnení výsledkov sa v amerických mestách konali tiež mohutné demonštrácie.
Davis následne skritizoval aj Trumpov prístup k medzinárodnému obchodu. Podľa Davisa je od vývozu v USA, či už priamo, alebo nepriamo, závislých asi desať miliónov Američanov. Spomenul riziká možnej obchodnej vojny v podobe uvalenia ciel a taríf práve na tieto pracovné miesta.
Potom sa ujal slova Bannon. V úvode sa vrátil k pádu bankového domu Lehman Brothers v roku 2008. Naznačil, že v tom čase rezonovali obavy z možného kolapsu svetového finančného systému a nástupu globálnej anarchie. Incident v roku 2008 podľa Bannona zapálil pomyselnú zápalku procesov, ktoré neskôr viedli až k zvoleniu Donalda Trumpa za amerického prezidenta.
Bannon ostro kritizoval ekonomické pomery v USA z ostatných rokov. „Pätnásť percent rodín v našej krajine nemá na účte či v hotovosti 400 dolárov na nepredpokladané výdavky,“ uviedol Bannon. „Ekonomické podmienky pre pracujúcu triedu v USA sa výrazne zhoršili. Stredná trieda žije od výplaty k výplate. Pracujúca, robotnícka trieda žije od výplaty k výplate,“ pokračoval Bannon. „A ako sme sa sem dostali? Dostali sme sa sem preto, že sme umožnili rozhodovať globálnej elite,“ poznamenal. „Až 75 percent Američanov je presvedčených, že USA sú v úpadku,“ dodal Bannon s odvolaním sa na štatistické dotazníkové prieskumy.
Následne sa obul do demokratickej političky a niekdajšej Trumpovej súperky v prezidentskom zápolení Hillary Clintonovej. „Je ambiciózna ako Lucifer,“ uviedol Bannon. Clintonová bola podľa Bannona „strážkyňou skorumpovaného a nekompetentného establishmentu“. „To sú tie skupiny tých ľudí v Davose,“ dodal Bannon s jasným náznakom na adresu globálnych finančných elít, pričom spomenul aj sociálny pôvod Clintonovej. Oproti tomu Donalda Trumpa označil za „tribúna ľudu“.
Bannon potom vyzdvihol myšlienku „ekonomického nacionalizmu“. Ekonomický nacionalizmus podľa Bannona útočí na globalistickú agendu. „Ekonomický nacionalizmus nehľadí na vašu rasu, etnicitu, vyznanie či sexuálnu orientáciu. Nie, o to tu naozaj nejde. V prípade USA ide len o to, či ste občanom Spojených štátov amerických. A ak ním ste, tak ste na tom jednoducho lepšie skrátka preto, že generácie, ktoré prišli pred vami, to zaplatili nielen vlastným ekonomickým úsilím, ale aj vlastnou krvou,“ dodal Bannon. Podľa Bannona sa už ukázalo, že ekonomický nacionalizmus v prípade USA funguje, pričom spomenul trojpercentný rast americkej ekonomiky a nízku mieru nezamestnanosti.
V závere Bannon kritizoval Európu za jej pasívny prístup k vlastnej obrane. „Toľko sa bojíte Ruska, ale ono to nakoniec bude skôr tak, že prídu problémy s platením príspevkov na vlastnú obranu a do NATO,“ uviedol Bannon. „Európa zažila prvú aj druhú svetovú vojnu. Viete, čo to musí byť, keď tu bude napríklad sedieť americký veterán a prosiť vás, aby ste láskavo zaplatili tie dve percentá na vlastnú obranu?“ dodal. „Snažíte sa tvrdiť, že Donald Trump je zlý človek. Ale tak to nie je. Donald Trump je len človek, ktorý pripomína to, že zmluvy sa majú plniť,“ pokračoval Bannon. „Máte byť naším partnerom a máte byť partnerom, na ktorého sa dá spoľahnúť. Ak si myslíte, že Rusko je vaším najväčším nepriateľom, tak mám pre vás správu. Nie je to tak,“ šokoval Bannon.
„Sýria sa vlastne sama od seba rozpadla pod vplyvom Európskej únie,“ dodal. „Máte predstavu, ako to bude vyzerať, keď sa napríklad rozpadne Egypt? Keď napríklad East India Company a subsaharská Afrika začnú tlačiť ľudí do Európy? Tomu sa hovorí kríza. Zrútenie Egypta je kríza,“ pritvrdil Trumpov exporadca ku koncu vystúpenia. „V porovnaní s tým bude Sýria len taký vyblednutý príklad,“ uviedol. Ešte predtým Bannon kritizoval aj politiku Angely Merkelovej, a to za jej „ústretový prístup“ k utečencom. Bannon Merkelovú zaradil medzi „deštruktívnych politikov“.
autor: Jonáš Kříž
