Dve hodiny pred oficiálnym oznámením výsledkov 1. kola prezidentských volieb to bolo predsa len prekvapenie. Emmanuel Macron, kandidát hnutia En Marche! (Vpred!), ktorý v posledných výskumoch verejnej mienky trochu stagnoval, sa nakoniec ocitol so svojimi 24 % na čele prvých odhadov, ktoré zverejnila belgická RTBF.
V závese za ním bola Marine Le Penová, predsedníčka Národného frontu (FN), a ďalší dvaja, François Fillon a Jean-Luc Mélenchon: všetci plus-mínus 18 – 20 %. Neistota ovládla volebné pole. Kto sa postaví proti Macronovi?
O dve hodiny neskôr, o 20.00 hod., oznámili všetky francúzske médiá, doteraz limitované embargom, že prvý je skutočne Macron a že do 2. kola podľa odhadov agentúry Ipsos postupuje nakoniec Marine Le Penová. V závese za ňou boli už spomínaní François Fillon, kandidát republikánov (LR), a Jean-Luc Mélenchon, kandidát hnutia La France insoumise (Nepoddajné Francúzsko). Výsledky: Macron 24,7 %, Le Penová 21,7 %.
Rozdiel medzi víťazom a druhým kandidátom prvého kola predstavoval iba dva percentuálne body. Potvrdia to oficiálne výsledky? Dva body, to je štatistická chyba, ktorá sa týka asi 1 000 respondentov! Nasledovali televízne litánie: zatiaľ čo zdrvený a poblednutý Fillon vo svojom vystúpení so škrípaním zubov vyzval na podporu Macrona, prepadnutý Mélenchon s dikciou profesora dejepisu striktne oznámil, že nepodporí nikoho a počká si na oficiálne výsledky.
V pondelok nadránom sa pri už oficiálne vyhlásených výsledkoch ukázalo, že Macron nakoniec predstihol druhú Le Penovú v pomere 23,75 % : 21,53 %.
Tí, ktorí si myslia, že víťaz prvého kola je aj víťazom toho druhého, budú možno prekvapení. Nič nie je menej isté ako konečné výsledky. Iba sa zredukoval počet adeptov zo štyroch na dvoch. Základná prezidentská aritmetika totiž hovorí, že na víťazstvo musia všetci, ktorí prehrali, rozdeliť svoju podporu medzi dvoch postupujúcich.
Hra pravice: buď Macron, alebo potopa?
Lenže hoci Fillon vyzval na podporu Macrona, to neznamená, že ho všetci pravicoví voliči podporia. Pre mnohých z nich bol skrátka – ako s obľubou Fillon hovoril – Emmanuelom Hollandom, teda dedičom bývalej a ministrom skrachovanej socialistickej vlády. Najmä krídlo Nicolasa Sarkozyho, bývalého prezidenta, ktoré v krízovej situácii, keď Fillon hral doslova o život (po prevalení sa škandálu jeho ženy Penelope), pravicového kandidáta podporilo, nemusí mať záujem na tom, aby zvíťazil Macron.
Nikto, samozrejme, nečakal iné vyjadrenie od Alaina Juppého, bývalého premiéra za vlády Jacquesa Chiraca, stredopravicového kandidáta primárok, ktorý vyhorel. Jeho váha nie je dnes u republikánov veľmi veľká. Juppé doteraz vedený snahou svojho súpútnika Françoisa Bayroua, ktorý utvoril alianciu s Macronom v snahe prelomiť bipolaritu strán, bol všetkým skalným stúpencom Sarkozyho tŕňom v oku.
Dá sa preto očakávať, že časť, dosť značná, voličov Fillona sa prikloní k Marine Le Penovej; presne v duchu snahy jej aparátu utvoriť „alianciu patriotov“. Jej vystúpenie vo volebnom sídle pripomenulo, že Le Penová sa priamo hlási k odkazu generála a prezidenta Charlesa de Gaulla, čo môže mať pre neogaullistov určitý význam.
Ľavica podporí zmenu, ale akú?
Ľavica, najmä tá radikálna, ktorá podporovala Jeana-Luca Mélenchona, sa v programových bodoch zhodovala často s Le Penovou: v otázkach eura a vzťahu k Európskej únii boli takmer v jednote. Socialistická ľavica, ktorá tak dostala posledný klinec do rakvy, nebude hrať v druhom kole žiadnu rolu. Kandidát Benoît Hamon sa diskvalifikoval už v priebehu kampane priznaním, že bude voliť Mélenchona.
Oznámenie Mélenchona, že si počká na definitívne výsledky, v sebe skrýva moment prekvapenia. Ak by sa časť jeho voličov, ktorej imponoval jeho latinský temperament a odkazy na autokratické režimy Latinskej Ameriky, prichýlila k Le Penovej, môže byť Macron absolútne ohrozený. Macrona totiž vyniesla na výslnie zrada svojho chlebodarcu, teda prezidenta Françoisa Hollanda, pre ktorého vykonával funkcie od poradcu cez ministra ekonómie, a to sa nepáčilo ani hollandistom, ale ani krídlu bývalého premiéra Manuela Vallsa.
Druhé kolo teda v sebe skrýva rovnakú mieru neistoty, redukovanú zo štyroch na dvoch, v ktorom majú šance obaja, nielen Marine Le Penová, ale aj Emmanuel Macron. Záleží už len na tom, či voliči uprednostnia pevné postoje alebo krehkú nádej bez jasných kontúr. V hre je stále, dnes i zajtra, budúcnosť Európy. To, aká bude, sa dozvieme o štrnásť dní. Tým sa to však neskončí; príde ešte tretie kolo júnových parlamentných volieb, pri ktorých pôjde o to, či jeden alebo druhý získa parlamentnú väčšinu. Vo Francúzsku je dnes možné všetko. A všetko je stále otvorené.
