Poštová známka rozmerov 26,5 × 44,1 mm, vrátane perforácie, vychádza vo forme tlačového listu s 25-mi známkami s kupónmi. Známku vytlačila technikou rotačnej oceľotlače v kombinácii s hĺbkotlačou Poštovní tiskárna cenin Praha, a. s. v náklade 1 000 000 ks.
Motívom poštovej známky je portrét Jána Jessenia prevzatý z medirytiny augsburského grafika Lucasa Kiliana z roku 1618. Na kupóne poštovej známky je reprodukovaná titulná strana od knihy Jána Jessenia „Anatomiae“ z roku 1601, popisujúca priebeh jeho pražskej pitvy.
Nová známka Slovenskaj pošty Zdroj: SP
Súčasne s poštovou známkou je vydaná obálka prvého dňa s pečiatkou FDC s dátumom 22. 6. 2016 a domicilom Bratislava. Motívom prítlače FDC je rez ľudskej ruky s astrologickou symbolikou, vytvorený na základe predlohy dobového drevorezu lekárskej knihy. Motívom FDC pečiatky je väzba knihy prevzatá tiež z drevorezu zo 17. storočia. FDC vytlačila technikou oceľotlače Poštovní tiskárna cenin Praha. Autorom výtvarného návrhu poštovej známky, FDC a FDC pečiatky je akad. mal. Vladislav Rostoka. Autorom rytiny poštovej známky ako aj FDC je František Horniak.
Slávnostná inaugurácia poštovej známky „450. výročie narodenia Jána Jessenia (1566 – 1621)“ sa bude konať 24. 6. 2016 o 17.00 hod. v Poštovním muzeu Praha ako sprievodný program vernisáže výstavy „60. nejlepších rytin Františka Horniaka“. Akcia je pripravená v spolupráci s Poštovým múzeom v Banskej Bystrici pri príležitosti významného životného jubilea 60. rokov tohto významného rytca slovenských poštových známok.
Kto bol Ján Jessenius Otec Jána Jessenia pochádzal zo šľachtického rodu z Turčianskeho Jasena. Od roku 1541 žil v poľskej Vratislavi, kde sa mu roku 1566 narodil syn Ján. Ten absolvoval gymnázium v rodnom meste, potom študoval filozofiu a medicínu vo Wittenbergu, Lipsku a v Padove. Doktorát z medicíny získal roku 1591 za prácu O chorobách žlče pri trojdennej zimnici. Zároveň získal aj doktorát z filozofie za traktát O nároku ľudu na odpor voči tyranom. Svoju lekársku kariéru zahájil vo Vratislavi, čoskoro sa však stal osobným lekárom saského kurfirsta v Drážďanoch, a zároveň aj profesorom chirurgie a anatómie vo Wittenbergu. Ako výrazná vedecká osobnosť bol zvolený za dekana lekárskej fakulty a neskôr za rektora univerzity. Najznámejším počinom Jána Jessenia bola prvá verejná pitva, ktorú predviedol v Prahe v júni 1600. Od roku 1601 žil v Prahe, kde vyučoval a bol osobným lekárom cisára Rudolfa II. Jeho hodiny anatómie boli na svoju dobu veľmi pokrokové. Zaujímal sa aj o politické dianie, ako evanjelik sa výrazne zasadzoval v otázkach obrany evanjelickej viery. Bol zvolený za rektora univerzity v Prahe a stal sa jednou z vedúcich osobností protihabsburského stavovského hnutia. Roku 1618 odcestoval ako diplomat do Uhorska, kde sa pokúsil ovplyvniť uhorské stavy, aby nevolili za kráľa Ferdinanda Habsburského. Bol zatknutý a uväznený. Roku 1621 bolo bitkou na Bielej hore potlačené povstanie českých stavov a došlo ku krutým represáliám. Jessenius bol obvinený z rebélie a urážky majestátu a odsúdený na trest smrti. Jeho poprava bola mimoriadne krutá: najprv mu kat vyrezal jazyk, potom ho sťal a telo rozštvrtil. Hlava spolu s hlavami ďalších jedenástich českých pánov bola vyše desať rokov vystavená na výstrahu na Staromestskej veži v Prahe. PhDr. Tünde Lengyelová, CSc. |
