Teraz, keď Islamský štát, napriek ofenzívam zahraničných armád ovláda rozsiahle územia v Iraku a Sýrii, by sa mala Saudská Arábia obávať aj o svoju bezpečnosť. „To Suadi nechápu, že Islamský štát ohrozuje aj ich?“ pýta sa na stránkach Huffingtonpost bývalý agent britskej MI6 a spisovateľ Alastair Crooke. Aj najvyššie postavení predstavitelia Suadskej Arábie sú podľa neho rozdelení vo veci prístupu k Islamskému štátu. Niektorí podporujú Daeš a tvrdia, že „proti šiítom treba bojovať sunitským ohňom“. Podľa Crooka poniektorí vysokopostavení predstavitelia Saudskej Arábie tlieskajú Islamskému štátu a tvrdia, že na území, ktoré historicky patrí sunitom, vzniká právom nový štát.
Na druhej strane sú tu potom oveľa opatrnejší Saudovia, ktorí pripomínajú násilné udalosti zo začiatku 20. storočia a vtedajší vzostup wahábistických milícií. Práve na tie sa podľa Crooka najviac podobá súčasný Islamský štát. Zakladateľ wahábizmu, Abd al-Wahhab už pred 300 rokmi opovrhoval šiítmi, ktorí podľa neho nie sú pravými moslimami. Podobne zmýšľal aj o kočovných Araboch, ktorí ho popudzovali tým, že uctievali svojich svätých a stavali mŕtvym hrobky. Takéto správanie považuje wahábizmus za prehrešok voči Bohu.
História sa opakuje
Pohľad Islamského štátu sa podľa Crooka veľmi nelíši od toho wahábistického, ktorí dnes zdieľa aj nemalá časť obyvateľov Suadskej Arábie. „Abd al-Wahhab si vyžadoval podradenosť. Tvrdil, že všetci moslimovia musia prisahať vernosť jedinému vodcovi (kalifovi) a tí, ktorí by sa nepodvolili, musia zomrieť, ich ženy a dcéry majú byť zneuctené a ich majetky skonfiškované,“ píše odborník na islamský extrémizmus Alastair Crooke. Ešte v 18. storočí počas svojho života napísal Abd al-Wahháb zoznam, na ktorom boli aj šiíti a ďalšie podskupiny islamu. Všetci ich vyznávači mohli byť podľa wahábizmu zavraždení, lebo neboli pravými moslimami. Presne to isté teraz tvrdí Islamský štát.
Hrozba pre Saudov
Je tu však jeden veľmi dôležitý rozdiel medzi Islamským štátom a wahábizmom, ktorý v učesanej podobe dodnes pretrváva v saudskoarabskej spoločnosti. Daeš neuznáva sunitského vládcu, jeho moc ani absolútne právo kontroly nad svetom a práve to sú tri základné piliere, na ktorých stojí celá sunitská vláda v Saudskej Arábii. Práve tento rozdiel medzi wahábizmom a Islamským štátom by mal byť podľa Crooka varovným signálom, že Daeš predstavuje veľkú hrozbu aj pre Saudskú Arábiu, ktorej vládnu suniti.
Radikálne wahábistické milície sa zo Saudskej Arábie v tridsiatych rokoch minulého storočia nikam nestratili, ale iba ustúpili do úzadia. Stali sa súčasťou systému aj vlády a dnes spôsobujú podľa Crooka rozdielne názory na Islamský štát. „Na jednej strane je Islamský štát silne wahábistický, ale na druhej strane je ultraradikálny v úplne inom smere,“ myslí si bývalý agent MI6. Problém podľa Crooka nepredstavuje ani tak to, že by mohol Islamský štát podkopať autoritu saudského kráľa, ale skôr možnosť, že by mohol v Suadskej Arábii znova vzplanúť radikálny wahábizmus.
Západ ignoroval radikálov
V štáte bohatom na ropu, ktorým Saudská Arábia rozhodne je, mali a majú svoje záujmy západné mocnosti, ktoré však podľa Crooka využili krajinu, ako sa dalo, ale rozhodli sa ignorovať vzostup radikálov. „Koniec koncov radikálnejšie islamistické hnutia boli západnými tajnými službami vždy vnímané ako efektívnejšie pri odstránení napríklad Sovietskeho zväzu z Afganistanu či zvrhnutí niektorých nepohodlných lídrov na Blízkom východe,“ dodáva na záver Alastair Crook.
- Reklama -