OĽANO chce súčasne s týmto návrhom priznať aspoň čiastkové, jednorazové odškodnenie vo forme finančného príspevku politickým väzňom a ich manželským partnerom vo výške tisíc eur. „Ani po 28 rokoch nie sme vysporiadaní so svojou minulosťou. Za éry komunistov bolo v Československu evidovaných 250 000 politických väzňov. Z nich vyše 240 popravených a viac ako 600 ich bolo umučených príslušníkmi ŠTB pri výsluchoch,“ uviedla predsedníčka Výboru NR SR pre ľudské práva a národnostné menšiny Erika Jurinová s tým, že cieľom navrhovaného zákona je odstránenie nespravodlivých výhod ľuďom, ktorí sa aktívne podieľali na perzekvovaní občanov.
Podľa Jurinovej sa tento návrh zákona určite stretne s pochopením u ľudí, ktorí boli režimom postihnutí, no zároveň ho budú kritizovať tí, ktorí perzekúcie vykonávali. „Je načase ukončiť nespravodlivý a neúctivý stav v spoločnosti, kde tí, ktorí boli utláčateľmi a prenasledovali nevinných, mučili ich a popierali základné ľudské práva, poberajú dnes vysoké výsluhové dôchodky a tí, ktorí konaním týchto osôb trpeli, majú extrémne nízke starobné dôchodky, keďže si na ne vo väzeniach a potom v minimálne platených zamestnaniach nemohli našetriť,“ povedala Jurinová s tým, že Slovensko by sa prijatím tohto návrhu zákona konečne pripojilo ku krajinám, ktoré sa aspoň čiastočne vyrovnali so svojou nedemokratickou minulosťou a siahli príslušníkom tajných služieb na ich výsluhové dôchodky. „Paradoxom je, že dnes dokážeme odškodňovať aj verejných činiteľov za to, že boli urazení na cti. Preto vyzývame vládu, aby prestala chrániť a financovať bývalých eštebákov, aby dbala viac na obete, ktoré tento režim vyprodukoval,“ dodala Jurinová.
Janka Šipošová z iniciatívy Dcéry politických väzňov pripomenula, že tento návrh predkladajú poslanci OĽANO už po štvrtýkrát. „Keď sme tento návrh zákona predstavovali prvýkrát, bol s nami na tlačovej konferencii aj Anton Srholec, ktorý spolu s nami tento návrh predkladal. Spolu s poslancami sme sa zhodli, že ho teraz budeme predkladať ako Srholcov zákon,“ povedala Šipošová a pokračovala: „Pri prvom hlasovaní o tomto zákone sa všetci poslanci Smeru zdržali a niektorí z nich mi povedali, že ma síce ľutujú, ale vtedajší príslušníci ŠTB konali v súlade so zákonom,“ pripomenula a zároveň vyjadrila počudovanie nad postojom strany Most – Híd voči tomuto návrhu zákona. „V roku 2015, vo vtedajšej opozícii, hlasovali všetci poslanci Mostu – Híd za tento zákon, no o rok neskôr, vo vládnej koalícii, za ten istý návrh zákona nehlasovali alebo sa zdržali hlasovania,“ doplnila.
Poslanec OĽANO a bývalý politický väzeň Ján Budaj uviedol, že tento zákon je budovaním slovenskej štátnosti, podobne, ako tomu bolo zrušenie Mečiarovych amnestií. „Pamätáme si veľa predstaviteľov politických strán, ktorí celé roky tvrdili, že Mečiarove amnestie sa zrušiť nedajú. Najmä strana Smer bola výlučným ochrancom týchto amnestií. Ich zrušenie je prvou tehličkou, no máme tu ďalšie a ďalšie chýbajúce tehly v základoch štátu,“ povedal Budaj s tým, že príslušníci ŠTB sú dodnes krytí a využívajú výsluhové dôchodky aj napriek tomu, že sa počas totality zaoberali prenasledovaním, tríznením a dokonca aj vraždením vlastných, bezúhonných občanov. „Výsluhové dôchodky nepatria zločincom, ale strážcom demokracie. Tí ľudia, ktorí boli prenasledovaní, sú takpovediac prenasledovaní stále, pretože majú jedny z najnižších príjmov. Je hanbou, že 28 rokov po revolúcii ešte stále skloňujeme takýto problém,“ povedal.
Budaj sa vyjadril, že je jediným politickým väzňom spomedzi poslancov NR SR a preto, aby nevzniklo podozrenie z konfliktu záujmov, deklaroval, že v prípade schválenia návrhu zákona venuje túto odmenu na pamiatku politických väzňov. „V prípade neschválenia budeme tento návrh predkladať opätovne pretože táto krivda je do očí bijúca. Nemôžme čakať, kým všetci politickí väzni zomrú a potom im budeme stavať pomníky. Našou povinnosťou je vypočuť ich volanie po spravodlivosti ešte vtedy, keď sa jej môžu dočkať,“ dodal Ján Budaj.
