„Štátne zákazky sú jedným z najväčších zdrojov korupcie. Každý rok sa na Slovensku uskutoční asi desaťtisíc tendrov za päť miliárd eur, z toho sú mnohé tendre v rámci eurofondov,“ uviedla Veronika Remišová s tým, že Transparency International Slovensko upozornila, že v priemere je potrebný 13-percentný úplatok na získanie zákazky a viac ako dve tretiny obyvateľov považujú prideľovanie štátnych zákaziek za klientelistické. „Navyše, za machinácie napriek stovkám škandálov nie je vyvodená žiadna zodpovednosť. Ak bol niekto odsúdený, tak len výnimočne a zväčša len malé ryby,“ povedala.
„Od volieb v marci 2016 sme na tlačových konferenciách mnohokrát upozorňovali na kauzy blízke vládnym stranám. Pri mnohých vyhrávali podozrivé firmy tak, že súťažili s personálne alebo majetkovo blízkymi spoločnosťami. Stačí si spomenúť na viaceré zákazky SBS Bonul z Nitry, naposledy to bola zákazka v hodnote viac ako osem a pol milióna EUR, ktorú v súťaži práve s Bonulom vyhrala firma VEL Security,“ vyjadrila sa Remišová, podľa ktorej firmy spája spoločná minulosť, personálne prepojenia a takisto už odhalené pochybné praktiky zo spoločnej súťaže v minulosti. „Súťaž dnes na náš podnet preveruje Protimonopolný úrad a očakávam rovnaký postup aj od Úradu pre verejné obstarávanie,“ pokračovala Remišová.
Podľa poslankyne však ani zďaleka nejde o jediný prípad. „Ešte začiatkom minulého roka sme upozornili na škandál Pôdohospodárskej platobnej agentúry, kde pri eurofondovej výzve na obnovu lesov kozmetickými úpravami formulára žiadosti päť dní pred uzávierkou výzvy boli vylúčené viaceré malé pozemkové spoločenstvá a drobní vlastníci lesov,“ povedala Remišová a pokračovala: „Pri subjektoch, ktoré dotácie dostali, zas zaujímavo prebiehali verejné obstarávania na samotnú realizáciu projektov. Tu sme poukázali na kysuckú firmu Riava corporation, známu okrem iného zo škandálu tendra na odvoz dreva Lesov SR z roku 2014. Spoločnosť pravidelne súťažila spolu s majetkovo a personálne blízkymi firmami, a to aj napriek tomu, že vo výzve PPA je doslova uvedené: „Spoločnosti, ktoré predkladajú cenové ponuky nemôžu byť personálne alebo majetkovo prepojené.“,“ upozornila Remišová, ktorá preto pri niektorých podozrivých obstarávaniach v rámci výzvy podala podnety na Úrad pre verejné obstarávanie. „Na ÚVO sme dali preveriť trinásť verejných obstarávaní v celkovej hodnote viac než sedem miliónov eur. V týchto trinástich verejných obstarávaniach, pričom ich vyhrali vždy dve spriaznené kysucké firmy Floretky a RIAVA CORPORATION, konštatoval ÚVO celkom 105 porušení zákona. Z uvedených 105 porušení zákona až 41 z nich podľa konštatovaní ÚVO mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania,“ povedala V. Remišová.
Ako uviedla, išlo o porušenia ako diskriminačné podmienky, neposudzovanie splnenia podmienok či pochybné dodatky. „Dokonca v dvoch prípadoch v hodnotiacej komisii sedela blízka osoba štatutára a jediného spoločníka víťaznej firmy. Touto skutočnosťou sa obstarávateľ ani nezaoberal a uvedená osoba túto skutočnosť neoznámila,“ uviedla Remišová s tým, že vzhľadom na túto skutočnosť OĽANO zvažuje ďalšie kroky aj v súvislosti s európskymi orgánmi, nakoľko sa jedná o financie z eurofondových zdrojov. OĽANO pritom nevylučuje ani iniciovanie trestnoprávnych krokov.
OĽANO dnes predkladá návrh zákona a obmedzenie takýchto praktík. „Navrhujeme, aby boli vzájomne prepojené spoločnosti automaticky vylúčené z verejného obstarávania. Na tento problém dlhodobo upozorňuje aj Protimonopolný úrad a je na mieste otázka, komu dlhodobo vyhovuje udržiavať systém, vďaka ktorému pretiekli milióny eur z rozpočtu štátu do rúk „našich ľudí“,“ povedala Remišová a dodala: „Zároveň vyzývame ÚVO, aby zriadil čiernu listinu, na ktorú Protimonopolný úrad a ÚVO budú môcť zaradiť spoločnosť, ktorá sa v priebehu posledných troch rokov dopustila takéhoto konania.“
Takisto doplnila, že „problémom sú aj niektoré agentúry, ktoré verejné obstarávania zabezpečujú. Už v minulosti sme mali viaceré škandály, niektoré aj s trestnoprávnou dohrou, ktoré sa diali práve cez rôzne takéto agentúry. Aj v tomto prípade je neprípustné, aby obce a malé spoločenstvá platili za realizáciu verejných obstarávaní, v ktorých sa platené agentúry dopustia takého množstva vážnych pochybení.“
K návrhu OĽANO sa vyjadril aj tieňový minister financií a hospodárstva Eduard Heger, podľa ktorého novela napomôže princípu Hodnota za peniaze. „Tento princíp hovorí o tom, aby sme obstarávali zmysluplne a efektívne. Našim opatrením prinášame do procesu spôsob, aby sa obstarávalo za najlepšiu možnú cenu na trhu.“ uzavrel Heger.
