Vo svojom príhovore okrem iného povedala: „Poučení touto historickou skúsenosťou musíme urobiť všetko, čo je v našich silách, aby Slovenská republika sa už nikdy nemohla stať ľahkou obeťou veľmocenského nátlaku, ozbrojeného násilia a nepriateľskej vojenskej mašinérie. Ozbrojené sily Slovenskej republiky musia byť budované a pripravované tak, aby v kritickej chvíli splnili svoju úlohu – odvážne a statočne bránili našu vlasť. Politická reprezentácia štátu už nikdy nesmie dopustiť, aby Slovenská republika nemala v rozhodujúcej chvíli silných a lojálnych spojencov. To je dôvod, pre ktorý sa musíme usilovať, aby duch partnerstva, solidarity a priateľstva v obrannom spoločenstve, do ktorého teraz patríme, pretrval. A sme povinní prispieť k pestovaniu ducha spolupatričnosti v ňom možno aj viac, ako ktokoľvek iný.”
Pani prezidentka ďalej pripomenula, že 6. október bol donedávna Dňom obetí Dukly, no v súčasnosti ide o Deň hrdinov Karpatsko-duklianskej operácie. „Cítim v tom veľký rozdiel. O obetiach hovoríme aj vtedy, keď sa niekto náhodne ocitne v nesprávnej chvíli na nesprávnom mieste. Všetci Česi, Slováci, Rusíni a príslušníci ďalších národností, ktorí tu v septembri a októbri roku 1944 bojovali po boku sovietskej armády, sa na tomto mieste neocitli náhodne. Boli v správnej chvíli na správnom mieste, a preto obeť, ktorú pre vlasť priniesli, z nich v mojich očiach nerobí obete, ale hrdinov,“ povedala.
Účastníkov Karpatsko-duklianskej operácie prezidentka vyzdvihla aj ako príklad „skutočného patriotizmu a obetavého vlastenectva“. Karpatsko-duklianska operácia bola najväčšou a najkrvavejšou bitkou línie východného frontu súvisiacou s územím Slovenska. Vojská Červenej armády a Prvého československého armádneho zboru počas nej narazili na tvrdý odpor nemeckých jednotiek. Útočná operácia, ktorá mala spojiť povstalecké sily Slovenského národného povstania so sovietskymi vojskami, trvala od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944.
