„V Európe, aj na Slovensku sa vlastníctvo pôdy koncentruje. Polovicu poľnohospodárskej pôdy má v rukách len 3% poľnohospodárskych podnikov. Na tento nepriaznivý trend upozorňuje aj spomínané uznesenie,” hovorí Branislav Škripek, poslanec EP. Kolega z NR SR, Martin Fecko poukazuje na viacero negatívnych vplyvov takéhoto nastavenia vlastníctva pôdy: „Veľkí poľnohospodári, ktorí napr. obhospodarujú 800 ha pôdy pri jednostrannej (homogénnej) rastlinnej výrobe zamestnávajú do 10 ľudí. Avšak malé rodinné farmy, ktoré vlastnia okolo 50 ha a majú heterogénnu rastlinnú výrobu a k tomu častokrát aj živočíšnu výrobu dokážu zamestnať min. 2 až 3 ľudí a ďalších na sezónne práce, takže v konečnom dôsledku na 800ha pôdy zamestnávajú v priemere až okolo 40 ľudí. Navyše väčšinou pochádzajú priamo z regiónu, čo je tiež pridaná hodnota.”
Pre rozvoj vidieka a jeho zachovanie je preto kľúčová podpora miestnych farmárov, ktorí pestujú rozmanité druhy plodín, čo je nevyhnutný predpoklad pre potravinovú sebestačnosť. V roku 2017 je Slovensko sebestačné v tejto oblasti žiaľ iba na 46%, pričom v roku 1989 to bolo až 120%. Škripek a Fecko sa zhodujú, že túto alarmujúcu situáciu treba zvrátiť. Naša pôda má v sebe veľký potenciál a dokáže sa na nej vypestovať dostatok poľnohospodárskych plodín a z nich následne vyrobiť dostatok potravín, aby sme ich nemuseli dovážať, ale skôr vyvážať do krajín, ktoré takýto potenciál nemajú.
Na ceste k potravinovej sebestačnosti
Počas komunistického režimu bola pôda vzatá sedliakom a často sa násilne vytvárali družstvá. Po roku 1989 na Slovensku vlastnícke právo k pôde začalo byť nadradené nad užívacím právom. Jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky prešli transformáciou resp. privatizáciou, čím vznikli nové poľnohospodárske subjekty. „Avšak doteraz sa v mnohých prípadoch nevyjasnili vlastnícke vzťahy k pôde a na Slovensku existuje viac ako 400 000 ha pôdy, ktorej vlastník je neznámy. Ak chceme zabezpečiť potravinovú sebestačnosť, musíme v prvom rade dať do poriadku vlastnícke vzťahy k pôde,” konštatuje B. Škripek. Táto oblasť spadá do kompetencie členských štátov a Martin Fecko preto pripravuje Zákon o rodinných farmách, ktorý bude riešiť viacero vzniknutých problémov. „Viackrát som už navrhol riešiť problémy s pôdou a znovu to urobím. Slovenský pozemkový fond by mal prenajať štátnu pôdu a pôdu neznámych vlastníkov mladým a začínajúcim farmárom. Títo zostanú v regióne, budú sa spolupodieľať na živote vidieka a prispejú k našej potravinovej bezpečnosti a sebestačnosti,” dodáva Martin Fecko. V súčasnosti sa veľkým poľnohospodárom oplatí pestovať “žlté” plodiny – pretože sú dotované – ako repka olejná, slnečnica, kukurica. „Dotácie z eurofondov sú dnes nastavené tak, že sa dostávajú financie na výmeru pôdy, nie na produkciu a človeka. Nerešpektujú sa odlišnosti regiónov či diverzifikácia pestovania. Som preto rád, že uznesenie vyzýva Komisiu k tomu, aby prehodnotila takéto nastavenie dotácií a vytvorila tak lepšie podmienky pre mladých, malých a stredných farmárov,” uzatvára B. Škripek.
