Presne tento status nedávno uverejnil predseda NR SR, Andrej Danko na svojom Facebooku. Reagoval na vyhlásenie spoločnosti Regio Jet, ktorá sa rozhodla k 31. januáru 2017 ukončiť poskytovanie služieb dopravcu na trase Bratislava – Košice.
Ako sa v statuse kapitána Danka dočítame, spoločnosti Regio Jet vraj išlo o firemný zisk. Hoci sa veľmi rád oháňa vysokou školou, ktorú absolvoval, tak jednou z prvých vecí, ktorá odznie počas výuky o podnikoch a podnikaní, je definícia samotnej podnikateľskej činnosti, v ktorej je mimo iného uvedené, že je to opakovaná činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Nejedná sa tým pádom o nový rok 1492 s objavením Ameriky, čo by mal pán kapitán sám najlepšie vedieť, keďže v minulosti pôsobil v niekoľkých súkromných spoločnostiach, kde sa tiež snažil dosahovať zisk.
Andrej Danko sa taktiež teší na zdravé konkurenčné prostredie a spomína podmienky pre občanov. Nazrime teda do základov ekonómie a uveďme si, čo by mala obsahovať zdravá resp. dokonalá konkurencia: neobmedzený vstup/výstup z odvetvia – v našom prípade poskytovanie služieb železničného prepravcu dopravcu, homogénny produkt – preprava cestujúcich, dokonalú informovanosť spotrebiteľov plus nekonečnú elasticitu dopytu – inými slovami, cestujúci si vedia porovnať rôzne možnosti presunu medzi poskytovateľmi prepravy a zároveň si vyberú pre nich najlepší variant. Záverom je tu predpoklad, že žiadna z firiem nedokáže ovplyvňovať trhovú cenu, čo znamená, že firmy si budú konkurovať necenovo, napríklad reklamou, kvalitou služieb a podobne.
Samozrejme, myslieť si, že dokonalá konkurencia je dosiahnuteľný stav, je nereálne. Úlohou štátu v zmiešanej trhovej ekonomike je ale aktívne prispievať k čo najbližšej forme dokonalej konkurencie, pričom v prípade železníc môžeme sledovať presne opačný trend.
Veľa z nás cestuje pravidelne vlakom – či už za prácou, školou, rodinou, prípadne občasne na výlety. Predpokladám, že každý z nás má skúsenosť s vlakmi národného prepravcu dopravcu (ďalej ZSSK). Mnohí z nás sa konfrontujú so zanedbanými vozňami, meškaním a nízkou kvalitou služieb ZSSK. Mojim cieľom nie je obhajovať spoločnosť Regio Jet, ktorá sa musela popasovať s podobnými problémami. Ide tu o fakt, že od februára roku 2017 bude mať štátny prepravca dopravca de facto monopol na prepravu cestujúcich po trase Bratislava – Košice, pričom monopol predstavuje základné a najväčšie porušenie dokonalej konkurencie. Presne tej, na ktorú sa Andrej Danko teší.
Je pravdou, že by štát mal mať pod kontrolou určité podniky strategického ako aj logistického charakteru, ale rovnakou pravdou je, že štát je veľmi zlý vlastník verejných zdrojov. Keď si pozrieme výročné správy ZSSK, zistíme, že štátne železnice sú permanentne v strate. A že tá strata nie je malá. Napríklad, v roku 2012 dosiahla sumu 10,4 milióna EUR, v roku 2014 6,4 milióna EUR, hospodárenie v ostatnom roku 2016 odhadoval ekonomický týždenník TREND na zhruba 6 milión EUR v deficite. „Výhodou“ štátneho vlastníctva však je, že sa straty dajú pokryť verejným rozpočtom – presne tých 6 miliónov EUR zo štátneho rozpočtu, ktoré pôjdu na pokrytie straty ZSSK, by mohli ísť na rozvoj školstva, zdravotníctva, infraštruktúry alebo na podporu kultúry.
ZSSK vyriešila odchod Regio Jet-u rozšírením počtu IC vlakov. Okrem zmeny farby zo žltej na červenú je potrebné si všimnúť ešte jeden fakt. ZSSK chce naďalej dosiahnuť vyrovnané hospodárenie IC vlakov až v treťom roku ich prevádzky. Pôvodne plánovala, že v prvom roku vykáže pri nich stratu 1 milión eur, no po zmene situácie a náhrade vlakov RegioJet-u by mala strata v tomto roku dosiahnuť až 3 milióny eur.
Rozdiel teda nie je len vo farbe. Pri „žltých vlakoch“ bola strata prípadne zisk na pleciach súkromníka. Na stratu „červených“ sa budú skladať ľudia platiaci dane.
Text je súčasťou blogov Denníka N, nie je redakčným obsahom.
