Sťažovatelia žalovali Slovenskú republiku pre porušenie práva na prerokovanie veci v primeranej lehote, zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru, dĺžkou občianskoprávneho konania vedeného na Okresnom súde Bratislava V. Sťažovatelia sa obrátili so sťažnosťou podľa článku 127 ústavy aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý ju uznesením zo 16. júna 2011 odmietol ako zjavne neopodstatnenú z dôvodu, že okresný súd nemohol plynule postupovať v konaní, nakoľko čakal na rozhodnutie Okresného súdu Dunajská Streda v inom súvisiacom konaní. Podľa ústavného súdu tieto konania spolu súviseli natoľko, že Okresný súd Bratislava V konal správne a navyše v pravidelných intervaloch vyžadoval informácie o stave súvisiaceho konania.
Vláda vo svojom stanovisku k sťažnosti s odkazom na uznesenie ústavného súdu tvrdila, že sťažovatelia sami prispeli k celkovej dĺžke konania, a že sťažnosť je zjavne nepodložená v časti týkajúcej sa konania do rozhodnutia ústavného súdu. Čo sa týka konania v časti po rozhodnutí ústavného súdu, vláda vzhľadom na to, že konanie nebolo právoplatne skončené, tvrdila, že sťažovatelia môžu opätovne podľa sťažnosť podľa článku 127 ústavy a žiadala sťažnosť zamietnuť pre nevyčerpanie účinných prostriedkov nápravy.
Sťažovatelia nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy
Európsky súd pre ľudské práva sa vo svojom rozhodnutí stotožnil s argumentáciou vlády. Po preskúmaní záverov ústavného súdu, uvedených v uznesení zo 16. júna 2011 a s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu vyslovil, že sťažnosť týkajúca sa časti konania do rozhodnutia ústavného súdu je zjavne nepodložená. Čo sa týka časti konania po rozhodnutí ústavného súdu, Európsky súd pre ľudské práva konštatoval, že sťažovatelia nevyčerpali vnútroštátne prostriedky nápravy, keď nevyužili možnosť opätovne podať ústavnú sťažnosť podľa článku 127 ústavy. Okrem uvedeného Európsky súd pre ľudské práva skonštatoval, že namietané konanie bolo prerušené až do skončenia iného konania, vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda, a že sťažovatelia podali vo vzťahu k tomuto konaniu ústavnú sťažnosť podľa článku 127, o ktorej v relevantnom ešte nebolo rozhodnuté. Preto vyhlásil túto časť sťažnosti za predčasne podanú.
Sťažovatelia namietali aj porušenie práva na majetok v rozpore s článkom 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru, ktorú však na vnútroštátnej úrovni nikdy nevzniesli. Túto námietku Európsky súd pre ľudské práva vyhlásil za neprijateľnú z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy.
