“Žiaľ, bolo naivné myslieť si, že charitatívne organizácie budú od 1. januára z našich predajní odoberať potraviny po DMT a pomáhať nimi núdznym. Všetko nasvedčuje tomu, že tieto potraviny sa budú aj naďalej likvidovať,” tvrdí M. Krajčí.
Novela zákona síce umožňuje charitatívnym organizáciám odoberať tieto potraviny z obchodov, ak sa zaregistrujú ako potravinový podnik a otvoria si výdajňu. “To však znamená, že na charitatívnu organizáciu sa vzťahujú tie isté podmienky, ako na komerčné predajne. Každý, kto chce takto pomáhať, si musí otvoriť špeciálne na to skolaudovanú výdajňu, musí mať patrične vzdelaný a vyškolený personál, spĺňať rôzne administratívne a hygienické povinnosti. Pri kontrole takejto výdajne inšpektor, pokiaľ nájde pochybenie, musí udeliť pokutu od sumy 100 eur.”
Druhým rozmerom je, že tieto organizácie budú zodpovedať za neštandartný tovar – potraviny po DMT. U predajní musí byť na pultoch tovar do dátumu, ktorým výrobca garantuje bezpečnosť a prvotriedne kvality výrobku. “U charity pri rozdávaní potravín po DMT tomu tak nebude. Ak inšpektor nadobudne podozrenie, že tovar nie je bezpečný, nariadi odobratie vzoriek. Ak by tie náhodou nevyšli v poriadku, pokuta v takomto prípade je od 1000 do 500 000 eur, v prípade opakovaného porušenia akéhokoľvek tovaru, hoci aj jediného výrobku, sa môžu pokuty vyšplhať až do pásma od 1 do 5 miliónov eur.”
Podľa Krajčího je snaha ministerstva o ochranu zdravia obyvateľov konzumujúcich potraviny po DMT, ktoré musí charitatívna organizácia bezplatne a bezodkladne distriubuovať núdznym neopodstatnená a kontraproduktívna. Touto právnou úpravom sa v našej krajine nič nezmení a zamýšlaná pomoc núdznym sa nebude realizovať. “Rozprával som sa s niektorými predstaviteľmi charitatívnych organizácií zameraných na pomoc sociálne odkázaným ľuďom. Tí sa pri takto nastavenej legislatíve do pomoci týmto ľuďom nebudú vedieť zapojiť. Pani ministerky Matečnej som sa preto v rozprave k predmetnému zákonu opýtal, aké charitatívne organizácie pri tvorbe tejto novely zákona kontaktovala. Jej odpoveď bola, že Slovenskú katolícku charitu (SKCH). Jej generálny sekretár Radovan Gumulák mi však potvrdil, že SKCH nebola prizvaná k pripomienkovaniu tejto novely zákona. Otázkou teda zostáva, s kým ju ministerskí úradníci za neziskový sektor konzultovali? Zdá sa, že bola vypracovaná od zeleného stola.”
Na Slovensku žije 640.000 ľudí na hranici chudoby, 30% dôchodcov nemá financie na svoje základné potreby. Iba v Bratislave žije asi 5000 ľudí bez domova. “Som jeden z členov o.z. Kresťania v meste a jednou z našich činností je aj pomoc ľuďom bez domova. Našich 200 dobrovoľníkov preinvestuje ročne viac ako 12 000 eur a varia týmto ľuďom domáce husté polievky, ktoré im pravidelne už 10 rokov vydávajú priamo v teréne. V zime je to život zachraňujúce, ich jediné teplé jedlo,” poznamenal M. Krajčí. “Tešili sme sa, že k týmto polievkam by sme týmto ľuďom mohli rozdávať aj potraviny po DMT.”
Ročne iba našich 5 známych veľkoobchodných reťazcov vyhodí viac ako 15-tisíc ton potravín, z toho väčšina sú potraviny po DMT. Test Asociácie slovenských spotrebiteľov (ASS) ukázal, že potraviny po DMT si môžu zachovať svoju kvalitu dokonca aj tri mesiace po uplynutí lehoty minimálnej trvanlivosti. Asociácia dala v akreditovanom laboratóriu testovať niekoľko trvanlivých potravín v deň, keď sa im končila lehota minimálnej trvanlivosti, aj o tri mesiace neskôr. Výsledky mikrobiologických skúšok a senzorické hodnotenie všetkých testovaných potravín boli rovnaké počas oboch meraní a ani po troch mesiacoch sa nenašli žiadne mikrobiologické či senzorické nedostatky.
Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 852/2004 o hygiene potravín umožňuje, aby charitatívna organizácia nemusela byť registrovaná ako potravinový podnik, ak narába napr. iba s trvanlivými potravinami. Túto možnosť vo svojej legislatíve využili aj viaceré členské štáty.
“Ak by bola legislatíva v našej krajine ináč nastavená, pomôcť by sme mohli tisícom sociálne odkázaných ľudí,” uzavrel M. Krajčí.
