„Účelom zmien v konkurznom zákone je dať druhú šancu tým, ktorí sa či už z vlastnej viny, alebo aj nie, ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Podať v tejto situácii pomocnú ruku a pomôcť ju riešiť považujem za významný krok k zlepšovaniu prístupu k spravodlivosti,“ uviedla ministerka spravodlivosti L. Žitňanská.
Vďaka úprave si ľudia budú môcť vyriešiť svoju situáciu cez dostupnejšiu možnosť oddlženia. Nebude pritom záležať, či ich dlh vznikol voči štátu, samospráve, nebankovke alebo obchodnej spoločnosti. V zmysle predloženého návrhu bude mať dlžník možnosť zbaviť sa dlhov jednou z dvoch alternatív: konkurzom alebo splátkovým kalendárom. Konkurz spočíva v predaji majetku a uspokojení pohľadávok veriteľov z výťažku. V záujme ochrany dlžníkov pred stratou bývania zákon zavádza tzv. nepostihnuteľnú hodnotu obydlia. Dlžník, ktorý prejde osobným bankrotom, bude mať právo voči tzv. nezabezpečeným veriteľom uchrániť si istú sumu, ktorá mu ostane zachovaná a mohol si z nej platiť napríklad nájomné.
V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd.
Osobný bankrot bude dostupnejším aj vďaka podstatne nižším nákladom potrebným na začatie konania o oddlžení. Navyše ak dlžník nebude disponovať potrebnou sumou, tieto trovy mu bude môcť poskytnúť Centrum právnej pomoci.
Dlžník bude musieť byť sprevádzaný Centrom právnej pomoci alebo advokátom určeným Centrom právnej pomoci, čo zabráni tomu, aby sa na dlžníkov spĺňajúcich podmienky na oddlženie, napojili znova rôzne skupiny s ponukou, že ich budú sprevádzať osobným bankrotom a pri tom im rovno znova požičali.
Nový mechanizmus oddlženia podstatne zvyšuje ochranu dlžníka a zvyšuje dostupnosť vymaniť sa z dlhovej pasce, na druhej strane nijako neznižuje uspokojenie oprávnených nárokov veriteľov. Úprava počíta s pohľadávkami, ktoré aj pri osobnom bankrote budú musieť byť uspokojené v plnej výške. Od trestných sankcií, cez výživné, ale aj zabezpečenú pohľadávku zo záložného práva.
Zmeny sa dotknú aj tzv. veľkej reštrukturalizácie. Po novom budú musieť byť nezabezpečení veritelia uspokojení v minimálnom rozsahu 50%. V praxi to bude znamenať, že ak dlžník nebude schopný v rámci reštrukturalizácie ponúknuť veriteľom aspoň 50%, pôjde do konkurzu. Návrh zároveň zavádza aj náhodný výber správcov v reštrukturalizácii, čím sa pretrhnú možné väzby medzi dlžníkom a správcom. Tieto zmeny môžu zabrániť špekulatívnym reštrukturalizáciám, a posilniť postavenie malých nezabezpečených veriteľov s cieľom vyššieho uspokojenia ich pohľadávok.
Navrhovaná účinnosť týchto zmien je od 1. marca 2017.
