„Sme hrdí na to, že Európska únia spolu so svojimi členskými štátmi dokázala iniciovať nadobudnutie účinnosti dohody pred naším zasadnutím v Marrákeši. Nikto z nás neočakával, že sa to stane tak rýchlo, čo je jednoznačnou ukážkou politickej vôle začať razantne znižovať globálne emisie skleníkových plynov a naštartovať prechod na zelenú ekonomiku,“ uviedol minister životného prostredia László Sólymos po konferencii, ktorá sa dnes skončila. Minister viedol ako predstaviteľ predsedníckej krajiny Rady EÚ tento týždeň rokovania v mene Únie.
Pripomenul, že opatrenia, ktoré sa budú odvíjať od Parížskej dohody, majú spomaliť globálne otepľovanie, zlepšiť životné prostredie a zavedením nových technológií a inovácií sa zároveň vytvoria ďalšie pracovné príležitosti.
Prítomnosť 150 zástupcov na vysokej úrovni vrátane 60 hláv štátov a vlád podľa ministra podčiarkol záväzok k splneniu sľubov z Paríža. Konferencie sa zúčastnil napríklad marocký kráľ Muhammad VI., generálny tajomník OSN Pan Ki-mun, francúzsky prezident Francois Hollande či minister zahraničných vecí USA John Kerry.
Klimatická konferencia posunula zmluvné strany Parížskej dohody v skutkoch a implementácii na ďalšiu úroveň. „Marrákeš bol o tom, aby sme ukázali, že naše záväzky, ktoré sme prijali v Paríži, sa aj realizujú a Európska únia, vrátane Slovenska, je odhodlaná ich dôsledne plniť,“podčiarkol László Sólymos.
Počas minulého týždňa sa dohodlo o založení Parížskeho výboru na budovanie kapacít. Keďže tie nie sú v súčasnosti v rozvojových krajinách dostatočné, tak majú problémy s prispôsobením sa na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. V tejto súvislosti rezonovala otázka financovania potrebných adaptačných opatrení. Schválila sa tiež tzv. cestovná mapa k mobilizácii 100 miliárd dolárov ročne od roku 2020 na klimatické projekty v rozvojových krajinách. Tieto peniaze majú pochádzať tak z verejných a súkromných, ako aj inovatívnych zdrojov. Európska únia a jej členské štáty sú svetovým lídrom v poskytovaní klimatických financií. Vlani na tento účel alokovali vyše 17 miliárd eur. Financovanie takýchto projektov umožní prechod na nízko emisné hospodárstvo odolné voči negatívnym následkom zmeny klímy. Počas dvojtýždňového zasadnutia sa hodnotilo tiež to, ako si jednotlivé štáty plnia svoje záväzky znižovať emisie, pričom Slovensko v tejto oblasti obstálo pozitívne.
Parížska dohoda bola prijatá 12. decembra 2015 ako výsledok medzinárodného úsilia konsenzom 197 strán Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. Platnosť nadobudla 4. novembra. Zatiaľ ju ratifikovalo 110 krajín, z toho 16 členských štátov EÚ. Ide o prvú medzinárodnú dohodu, v ktorej sa hospodársky vyspelé aj rozvojové krajiny zaviazali k znižovaniu emisií.
