Rajtár informoval, že len Bystrík Palovič starší vlastní majetok za takmer milión eur a podľa neho nehrozí, aby sa z prokurátorských príjmov dal nahonobiť takýto majetok. „A prokuratúra sa nimi odmietla zaoberať. Z toho vplýva, že chráni svojich tzv. našich ľudí a nemá pocit, že by sa musela od nich očisťovať. Evidentne sa riadi zásadou po nás potopa,“ povedal Rajtár.
Zároveň pripomenul, že ide o prokurátora Bystríka Palovičova staršieho a jeho syna, ktorý protiústavne vyšetroval jeho asistenta Filipa Rybaniča, obvinil Gábora Grendela a Daniela Lipšica a vlastní byt na zlatej nohe. Ten je podľa Rajtára súčasťou typickej schémy daňových podvodov. „Byt prešiel dvanástimi firmami, deväťkrát zmenil majiteľa v priebehu dva a pol roka, firmy boli navzájom prepojené. V tejto veci som v júli tohto roku podával trestné oznámenie, no polícia v októbri prípad odmietla vyšetrovať, voči čomu sme podali sťažnosť,“ ozrejmil Rajtár.
Alojz Baránik za spomínanými zlyhaniami vidí unikátne postavenie prokuratúry garantované Ústavou SR. „Je nedotknuteľná, prokurátori sú menovaní na doživotie a zatiaľ žiaden nebol vyšetrovaný. Máme prokuratúru, ktorá pracuje v utajení. Jej vedenie si myslí, že je božstvo s vyhradeným právom na informácie. Je to zvrátené a výsledky sa dostavujú,“ dodal Baránik.
Ohľadom podozrivých majetkových priznaní Palovičovcov Baránik poukázal na byt, ktorý v roku 2009 kúpil Bystrík Palovič starší za 408 tisíc dolárov na Floride, a v tom istom roku ho previedol na svojich dvoch synov, pričom jeden z nich je Bystrík Palovič mladší a druhý je advokát so sídlom v Bonaparte. „To nie sú náhody. Okrem toho tieto majetky nie sú v majetkových priznaniach a ak áno, tak veľmi vágne,“ zdôraznil Baránik s tým, že sa spolu s kolegami naďalej budú dožadovať majetkových priznaní prokurátorov, o ktorých si myslia, že sú nečestní. „Keď bude treba, obrátime sa aj na súd,“ uistil Baránik.
Riešenie situácie vidí v nevyhnutnosti zrušenia prokuratúry sovietskeho typu, akú má Slovensko dnes. „Prokuratúra musí byť štátny orgán, ktorý sa bude zodpovedať za to, čo vykonáva a ako to vykonáva, a na ktorý sa budú uplatňovať zákony tak, ako na každého iného,“ informoval. Ďalším riešením je podľa Baránika zavedenie súkromnej žalovateľnosti trestných činov ich obeťami. „Každý, kto je obeťou, by mal mať právo najať si advokáta, ktorý by mohol žalovať prokurátora,“ uzavrel Baránik.
