„Dovoľte mi, v prvom rade, zablahoželať všetkým vám k dosiahnutiu profesorského titulu. Vám osobne, ale aj všetkým tým, ktorí Vám na ceste k nemu pomáhali. Všetkým, ktorí vám na to vytvárali priestor a čas.
Myslím si, že dnes o tom niet žiadneho väčšieho sporu: že práve kvalita našich škôl, od tých materských až po vysoké, významne ovplyvňuje to, akou krajinou Slovensko je. Aký je jej charakter, akou môže byť, ale najmä – akou chce byť.
V oboch týchto oblastiach vidím úlohu Vás, vážené panie profesorky a profesori, ako vážnu a nezastupiteľnú. A odteraz aj s váhou najvyššieho vedecko-pedagogického titulu, aký možno na Slovensku dosiahnuť.
Pretože dnes viac než kedykoľvek predtým potrebujeme, aby z našich vysokých škôl vychádzali mladí ľudia zdatní nielen vo svojich odboroch. Ale hlavne schopní rozlišovať pravdy od lží, informácie a ich dôveryhodné zdroje od manipulácií a poloprávd. Ľudia čestní a poctiví. Takí, pre ktorých nebude najjednoduchšie riešenie vždy prvou voľbou. A takí, ktorí vedia, že nie závisť, ale pomoc iným a dobroprajnosť je to, čo robí ľudí šťastnejšími.
Aj preto s istým napätím očakávame návrh ministerstva, z ktorého by sme sa mali dozvedieť, ako chceme, aby naše vysoké školy, ale aj veda a výskum vyzerali za desať rokov. Ciele, ku ktorým by sme sa mali postupne približovať a napĺňať ich.
Preto mi dovoľte, aby som aj vás, vážené panie profesorky a profesori požiadal, aby ste sa do tejto diskusie zapojili. A hľadali spolu s ostatnými – Vašimi študentmi, ich rodičmi, ale aj s vládou a parlamentom – dobré, hoci možno aj neľahké riešenia pre skutočne kvalitnejšie vysoké školy na Slovensku.
K tomuto všetkému vám želám veľa šťastia v osobnom, a dostatok energie v pracovnom a akademickom živote.“
