Práve preto sa mnohé organizácie a obce pripájajú k iniciatíve Organizácie spojených národov a október ako Mesiac úcty k starším venujú práve seniorom. Organizované stretnutia pri tejto príležitosti dávajú najavo tým skôr narodeným, že sú plnohodnotnými členmi komunity. Školákov, ktorí nacvičujú vystúpenia pre svojich starých rodičov, neučíme len básničky o jeseni a strieborných vlasoch, ale najmä úcte a obdivu k starobe.
Príjemné osobné stretnutia a návštevy v októbri uskutočnili i členky nášho klubu Marína. A kým ony chceli obdarovať drobnou pozornosťou starkých, samé odchádzali obdarované. Z chvíľ nad starými fotografiami im ostali úžasné pocity. Koľko príbehov sa vojde do jedného života! Koľko lásky a radosti, bolesti a krížov, vie uniesť jeden človek. Aký kontrast to tvorí oproti mladým a silným ľuďom, ktorí si zúfajú pri prvej prekážke. A to čo sa javí ako skromnosť, keď starkí nepoznajú a nepotrebujú mnohé pre nás dôležité veci, je ich múdrosť rokov rozoznať dôležité od nepotrebného. Je povzbudzujúce vidieť, že žiaden vek nie je prekážkou zaujímať sa o politiku. I seniori sa chcú podieľať na spravovaní štátu a obce, ktoré pomáhali budovať. Dnes už aj s pocitom zodpovednosti o budúcnosť svojich detí, vnúčat a pravnúčat. Počúvajúc zážitky zo starých čias, človek musí pochopiť v čom je bohatstvo veku. Z odstupom desaťročí vedieť hodnotiť, ako udalosti a skutky tvoria križovatky života. Kto by mohol byť pre nás lepší sprievodca než ten, kto cestu pred nami už vyšliapal.
Pri úvahách o preukazovaní úcty k starším dôjdeme k téme dnešnej doby o tom, kto a koľko má dať dôchodcom. Starostlivosť o našich blízkych je však na nás. My si musíme nájsť viac času na nich, pomôcť im zostať čo najdlhšie súčasťou nášho rodinného i spoločenského života. My musíme vrátiť tretí groš. A nielen v októbri.
(Autorka je tajomníčka Klubu žien SNS Marína.)
