Pôvodný rozpočet sa tak z pôvodných 2,8 miliardy eur zrejme nafúkne na takmer dvojnásobok. Oficiálne čísla síce ešte nie sú známe, no v kuloároch sa už hovorí o 5,3 miliardách. A ani toto ešte stále nemusí byť konečné číslo. Pri súčasných trhových cenách elektriny, ktoré v najbližších rokoch nemajú veľa vyhliadok na rast, je návratnosť investície v bode nekonečno.
Nové dva jadrové bloky v Mochovciach pritom mali byť spustené už v rokoch 2012 a 2013. Univerzálnou výhovorkou je havária v japonskej Fukušime, po ktorej sprísnili bezpečnostné štandardy jadrových elektrární po celom svete. Pravdou však je, že bez ohľadu na to, či by k havárii v marci roku 2011 došlo alebo nie, pôvodné termíny by v Mochovciach dodržané aj tak neboli.
Dôvody a následky súčasného stavu nechajme bokom. Viacero ľudí sa ma od minulého týždňa pýtalo inú vec. Ak je investícia nenávratná a Slovensko aj kvôli Mochovciam zo Slovenských elektrární ešte dlho, a možno nikdy nedostane ani cent v dividendách, komu sa vlastne oplatí dostavať ich? Talianom sa cena za Slovenské elektrárne, na ktorej sa už dohodli s Křetínským nezvýši, pre jeho Energetický a průmyslový holding ako nového majiteľa to bude znamenať prevzatie vyššieho dlhu a Slovák, ako vždy, iba utrie nos. Nebolo by teda lepšie nechať to tak?
Hoci nie som zástanca jadrovej energetiky, tu musím sám prehltnúť slinu, ktorú by som inak milerád vypľul a vravím – nie. Nie však preto, že by už dnes vzhľadom k stavu rozostavanosti bolo neskoro, ale preto, že Mochovce sú pre nás klinom, ktorým môžeme vybiť iný klin.
V minulom roku Slovensko vyrobilo o 2,4 terawatthodiny menej ako bola naša spotreba. Ak sa spustia dva bloky v Mochovciach, výroba elektriny v nich dosiahne viac ako 7 terawatthodín ročne. Zo Slovenska sa tak stane čistý exportér, s vysokým prebytkom okolo 5 terawatthodín, čo pri súčasných cenách elektriny nie je nič extra.
A tak keď sa nám neoplatí vyvážať a sami si ju nevieme spotrebovať, neoplatilo by sa nám aspoň ňou niečo nahradiť? Napríklad výrobu v uhoľnej elektrárni, ktorá je druhým najväčším znečisťovateľom ovzdušia na Slovensku?
Áno, reč je o elektrárni v Novákoch, na prevádzku ktorej sa všetci skladáme v cenách elektriny po 100 miliónov eur ročne. Tieto ale nekončia v elektrárni, ale putujú do vrecka majiteľa Hornonitrianskych baní, Petra Čičmanca, od ktorého musia Slovenské elektrárne na základe všeobecného hospodárskeho záujmu vydaného ministerstvom hospodárstva uhlie povinne nakupovať. Kam putujú z vrecka pána Čičmanca sa už zrejme nedozvieme, nakoľko vyšetriť alobalovú kauzu exposlanca Smeru Vladimíra Jánoša polícia odmietla.
Ale späť k Mochovciam. Ak by sme vďaka dokončenej novej jadrovej elektrárni mohli zavrieť 40-ročnú uhoľnú, výrazne zlepšiť životné prostredie na Hornej Nitre, ušetriť 100 miliónov eur ročne v cene elektriny a zamedziť ďalšej politickej korupcii, tak už len preto by sa mali dostavať.
