V pléne Európskeho parlamentu, okrem predstaviteľov politických frakcií, vystúpili aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun a štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR a splnomocnenec vlády SR pre predsedníctvo SR v Rade Európskej únie Ivan Korčok. Štátny tajomník rezortu diplomacie I. Korčok sa taktiež zúčastnil na slávnostnom obede, ktorý organizoval predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz na počesť generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna.
„Schválenie Parížskej dohody je historický moment pre Európsku úniu a taktiež veľký úspech slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie,“ konštatoval štátny tajomník I. Korčok. „Ak voláme po väčšej akcieschopnosti Európskej únie, tak tu je dôkaz, že únia je schopná sa dohodnúť a prinášať hmatateľné výsledky,“ zdôraznil splnomocnenec vlády SR I. Korčok. Na schválení Parížskej dohody o klimatických zmenách sa výraznou mierou podieľalo aj slovenské predsedníctvo v Rade Európskej únie.
Hlasovaniu Európskeho parlamentu predchádzala dohoda na uzavretí Parížskej dohody na mimoriadnom rokovaní ministrov pre životné prostredie, ktorú viedol minister životného prostredia SR László Sólymos. Práve slovenský minister L. Sólymos spoločne s komisárom pre klimatickú politiku a energetiku Miguelom Ariasom Canentem 7. októbra uložia ratifikačné listiny Parížskej dohody o klimatických zmenách do depozitu Organizácie spojených národov v New Yorku.
„Európska únia je svetovým lídrom v boji proti klimatickým zmenám, najmä prostredníctvom obmedzovania produkcie skleníkových plynov vo všetkých sektoroch hospodárstva,“ uviedol štátny tajomník rezortu diplomacie SR I. Korčok pričom poukázal, že ratifikácia Parížskej dohody umožní Európskej únii aj naďalej byť hlavným aktérom v tejto oblasti, napríklad na pripravovanej konferencii COP 22 o klimatických zmenách v marockom Marakéši.
Parížska dohoda vstúpi do platnosti na 30. deň od momentu, kedy ju ratifikuje minimálne 55 strán Rámcového dohovoru OSN o klimatických zmenách, ktoré produkujú minimálne 55 % celkového objemu skleníkových plynov. Dlhodobým cieľom Parížskej dohody je udržanie rastu globálnej teploty maximálne do 2 °C a podľa možností významne pod túto hodnotu, len o 1,5 °C v porovnaní s predindustriálnym obdobím. Zavedením týchto opatrení by mala byť dosiahnutá uhlíková neutralita, a teda by sa malo vypustiť len toľko skleníkových plynov, koľko ekosystém Zeme dokáže zachytiť.
Video nájdete tu
