Napriek tomu mnohé vlády, vrátane slovenskej nekonajú dostatočne v prevencii. Podpisovanie dohôd, to nie sú pre nich skutky, ale často len prázdne slová
Prezident SR Andrej Kiska svojím podpisom (28. 9. 2016) zavŕšil proces ratifikácie Parížskej dohody, ktorou SR pristupuje k záväzku znížiť emisie skleníkových plynov. Týždeň predtým dohodu schválili aj poslanci NR SR a ešte predtým, v decembri 2015 ju prijala vláda SR a prezident ju podpísal na slávnostnej ceremónii 22. apríla tohto roku v New Yorku. Kopu dátumov a podpisov k záväzku, o ktorom vieme veľmi málo.
Ratifikáciou dohody naša krajina vystavila bianco šek Európskej únii, bez poznania dopadov a bez poznania spôsobu plnenia záväzku zo strany našej krajiny. Ako plánuje vláda realizovať adaptačné opatrenia? Akú záťaž prenesie na podnikateľov? Dôjde ku zmene v činoch jednotlivých vládnych sektorov? Už pri prezentácii Programového vyhlásenia vlády som upozorňovala na to, že vo všetkých pádoch sa ohýba slovo eko, či enviro, avšak reálna vízia v životnom prostredí chýba. Rôzne ministerské koncepcie a stratégie sa kopia, avšak doteraz nie je známy postoj vlády k témam ako drancovanie lesov – odlesňovanie a opatrenia voči nehospodárnemu nakladaniu s drevom, napríklad štiepkovaním zdravého dreva na biomasu, stanovisko k vodohospodárskej politike – malým vodným elektrárňam, či k záberom pôdy pre nepoľnohospodársku činnosť, alebo k ukončeniu štátnej podpory využívania fosílnych palív.
Drancovanie lesov je v súčasnosti takmer každodennou témou. Holoruby, intenzívna ťažba k prírode nešetrnými spôsobmi, či nevhodná manipulácia s drevom spôsobujúca odvodňovanie lesov sú len krátkym výpočtom zložitého vzťahu medzi ochranou prírody a krajiny a vyváženým hospodárením v lesoch a s pôdou ako základu udržania rovnováhy v krajine.
Klimatické záväzky pre Slovensko nie sú žiadnou novinkou. Už v roku 2002 sa SR zaviazala ratifikovaním Kjótskeho protokolu znížiť v priebehu rokov 2008 až 2012 emisie oxidu uhličitého a ďalších piatich skleníkových plynov. Už v tom čase sa analyzovali dopady klimatických zmien na jednotlivé sektory prírodných a humánnych procesov. V jednotlivých odvetviach, ako je poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, priemysel, energetika, vodné hospodárstvo, stavebníctvo, doprava, ubytovanie a stravovanie, finančné služby, zdravotníctvo a ostatné služby. Vyhodnocovali sa aj väzby medzi jednotlivými odvetviami a ich zmeny spôsobené klimatickými zmenami. Minister životného prostredia uviedol, že samotná ratifikácia Parížskej dohody nebude mať vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, informatizáciu a nebude mať sociálne vplyvy, tak sa to píše aj v podkladoch predložených do Národnej rady SR, kde nájdete aj celé znenie Parížskej dohody.
Pýtam sa teda pána ministra Lászlóa Sólymosa: Aké opatrenia navrhne, aby proces znižovania emisií nebol kšeftom, ako bude garantovať efektívne znižovanie emisií a investície do nízkouhlíkových technológií? Zrušia sa dotácie na energetické využívanie uhlia na Hornej Nitre?Ako vážne bude vláda hospodáriť s pôdou? Doteraz nič neplatilo a odteraz už bude hospodárenie na pôde a v lesoch diametrálne odlišné?
Pri hlasovaní v Národnej rade som sa zdržala. Dôvodom bolo to, že neboli predložené konkrétne podklady, ktoré budú pre Slovensko slúžiť ako východiská na vyjednávanie a zaručenie primeraných dopadov na našich podnikateľov. Mám obavy z formulácií, ktoré nás budú nútiť hrbiť chrbát pod taktovkou požiadaviek EÚ. Máme skúsenosti s nerovnosťou v poľnohospodárskych dotáciách. Bez skrývania vládny návrh uvádza, že: „Je teda zjavné, že právne predpisy EÚ, ktoré budú vykonávať Parížsku dohodu a prostredníctvom ktorých bude Parížska dohoda implementovaná v našom právnom poriadku nie sú ešte prijaté, a preto zatiaľ nie je možné určiť konkrétne vplyvy Parížskej dohody na našu spoločnosť.“ Materiál na rokovanie parlamentu bol nedostatočne pripravený. Podala som návrh, aby bol vrátený na dopracovanie a doplnený o analýzu dopadov na verejné financie a dopad na sektorové strategické politiky. Návrh bol odmietnutý, lebo sa chceme prezentovať na medzinárodných fórach medzi prvými signatármi.
Vláda v tom má jasno ako pyšný kohút, ktorý má zniesť vajíčka. Nepáči sa mi, že sa usilujeme o prestíž na medzinárodných fórach bez toho, aby sme začali konať aj sami od seba. Chýbajú konkrétne a efektívne úlohy pre vládu, ale aj regióny a miestne štruktúry a v neposlednom rade sa podceňuje aj význam informovanosti a výchovy. Pán minister sa vo Výbore pre pôdohospodárstvo a životné prostredie vyjadril, že Parížska dohoda je deklarácia pre naše vnúčatá. Takže pre ne sme už úlohu zadali bez toho, aby sme prevzali zodpovednosť za konanie spoločnosti dnes, za konanie, ktoré ovplyvní život ďalších generácií.
