Vážený pán predseda Kresťansko-demokratického hnutia,
už takmer mesiac je na webe strany zverejnená informácia o tom, že KDH nebude po novom prijímať do svojich radov fašistov ani komunistov. Je to z Vašej strany logický krok – kto by už vo svojej strane chcel prevracačov kabátov, všakže?
Odpustite mi, ale napriek tomu Vaša snaha nepôsobí úprimne. Odsudzujete režim a ľudí, ktorí ho pomáhali udržať pri živote, avšak selektujete organizácie režimu, ktoré sú pre Vás neprijateľné. Stopku pred vstupom do KDH majú dostať len členovia KSČ, Štb a Ľudových milícií. Prečo však do tohto zoznamu nezaradíte aj ďalšie strany a organizácie, ktoré boli oporou režimu? Je to zámer?
Pán Hlina, nemôžem si pomôcť, ale Vaše snaženie získalo punc typického kádeháckeho farizejstva. Bojíte sa vari toho, že diskvalifikácia na základe príslušnosti k ďalším prorežimovým organizáciám by postihla nielen členov, funkcionárov, ale dokonca aj Vašich predchodcov na poste predsedu KDH?
Zrejme áno. Napríklad Váš predchodca Ján Figeľ bol svojho času členom Socialistického zväzu mládeže – kádrovej rezervy KSČ. Samozrejme, do SZM vstupoval kde-kto (týmto pozdravujem prezidenta Kisku – vodcu zväzáckej mládeže v Naftoprojekte). Ale predsedom fakultného výboru SZM na STU sa nestal len tak hocikto. Režim musel mať v tohto človeka obrovskú dôveru. A tú pán (resp. exsúdruh) Figeľ očividne mal. Podľa neoverených informácií mal byť dokonca pred nástupom do funkcie fakultného predsedu, aj podpredsedom fakultného výboru SZM pre ideológiu.
Poďme ďalej do minulosti KDH, pán Hlina. Predchodcom Figeľa bol Pavol Hrušovský. Áno, Hrušovský viackrát odmietol, že bol členom KSČ. Odhliadnime od toho, že (exsúdruh) Hrušovský bol kandidátom (TU) tajnej spolupráce s Štb (boli prípady, kedy kandidát ani nevedel o tom, že si ho ŠTb vytipovala). Ak si však tajná služba vytipovala niekoho na spoluprácu musel byť v prípade tejto osoby predpoklad lojality k režimu. A ten Hrušovský rozhodne mal – spolu s otcom ešte pred novembrom 1989 vstúpili do Strany slobody, ktorá bola súčasťou Národného frontu Slovenskej socialistickej republiky. Strana slobody bola jednou z mála oficiálne povolených a naoko nekomunistických strán, ktoré mali vytvoriť dojem politickej plurality.
To sú len dva prípady, posledných dvoch predsedov KDH. Takže ako, pán Hlina, nájdete odvahu pristupovať k plánovanej selekcii bez protekcie? A nájdete vôbec odvahu na odpoveď?
S úctou
Artur Bekmatov
