Stačí pritom prejsť kúsok za Bratislavu smerom na juhozápad a v lese veterných elektrární rakúskeho Burgenlandu sa môžete kľudne aj stratiť. Niekomu sa pohľad na točiace sa nadrozmerné „ventilátory“ páči, inému nie. Súčasne o nich koluje množstvo mýtov o tom, aké sú hlučné, zabíjajú vtáky, a dokonca majú zvyšovať rozvodovosť rodín bývajúcich v ich blízkosti. Veterné elektrárne sú pritom najekologickejším zdrojom energie súčasnosti, s najrýchlejšou dobou energetickej návratnosti už od 6 mesiacov a možnosťou recyklácie použitých materiálov na úrovni minimálne 80%.
Na druhej strane je však fakt, že pre elektrizačnú sústavu predstavujú záťaž a to v súvislosti s vyrovnávaním ich výkonu. Preto ako sa hovorí, všetko treba robiť s rozumom. Strkať hlavu do piesku, ako to robíme na Slovensku, ale nie je riešením. Hoci aj tu máme postavených pár kusov. Konkrétne päť. Štyri na Záhorí a jeden na Myjave.
No a potom je tu pár malých vrtúľ stojacich v záhradách alebo namontovaných na streche domu. Tieto však nie sú pripojené do sústavy a pri ich stavbe sa zrejme majitelia ani nikoho na nič nepýtali. Zákon je totiž nekompromisný. Posudzovanie ich vplyvu na životné prostredie, a to hneď v rozsahu povinného hodnotenia, je v súčasnosti vyžadované pre každú jednu z nich bez ohľadu na výkon či výšku.
Takéto zhodnotenie by bolo pritom finančne náročnejšie ako samotné zariadenie a časovo by trvalo dlhšie ako jeden rok. Ak teda doteraz mal niekto záujem nainštalovať si hoci aj celkom malú veternú turbínku s výkonom pár kilowattov, či dokonca wattov, buď v tomto momente jeho záujem skončil, alebo si ju namontoval jednoducho načierno. A to máme malé veterné elektrárne dokonca zaradené do dotačného programu Zelená domácnostiam, pochopiteľne doteraz bez záujmu.
Od roku 2010 pritom existuje smernica ministerstva životného prostredia, ktorá veterné elektrárne rozdeľuje na mikro s výkonom do 5 kW, malé od 5 do 50 kW a veľké nad 50 kW. Súčasne sú v jednotlivých kategóriách limitované aj výškou a priemerom lopatiek turbíny. Z tohto dôvodu sme sa spolu s Ankou Zemanovou rozhodli túto kategorizáciu preniesť aj dozákona o posudzovaní vplyvov pre životné prostredie. Po novom by tak mikro veterné elektrárne nepotrebovali žiadne posúdenie, malé by podliehali zisťovaciemu konaniu a u tých nad 50 kW by hodnotenie ostalo povinné.
Táto zmena by pochopiteľne nemala nijaký vplyv na iné povinnosti v rámci stavebného konania či pripájania do siete. Súhlas dotknutých osôb ostáva nevyhnutnosťou. Nikto si predsa nechce nechať dobré susedské vzťahy odiať vetrom.
Výsledkom zmeny by malo byť zaradenie mikro a malých veterných elektrární na zoznam technológií využívajúcich na Slovensku doteraz takmer nepoznaný obnoviteľný zdroj energie. Hoci výkupné ceny elektriny vyrobenej z vetra sú podľa vyhlášky také nízke, že ísť cestou administratívneho odporu sa asi nikomu neoplatí, využitie by si ale mohli nájsť v rámci ostrovných systémov, alebo aspoň na čiastočné pokrývanie vlastnej spotreby na farmách, či odľahlých usadlostiach.
Samotný návrh nemá žiadne politické ani lobistické pozadie, je bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet, či životné prostredie, dokonca ako opozičný politik pripúšťam, že je aj v súlade s programovým vyhlásením vlády, hoci s Ficom som to nekonzultoval. Keď som si prechádzal zoznam legislatívnych zmien, ktoré by som rád presadil, táto síce bola na jeho konci, avšak mala by byť jednou z tých, voči ktorej by naozaj nikto nič nemal mať .
