Od veľkej veternej smršte, ktorá zničila veľkú časť lesov na Horehroní, uplynulo už dvadsať rokov. Rýchlym spracovaním a odvozom poškodeného dreva sa vtedy podarilo zamedziť rozšíreniu hroziacej lykožrútovej kalamity. Viac ako 80 percent kalamity sa podarilo spracovať v priebehu dvoch rokov. Práce zabezpečoval štátny podnik Lesy Slovenskej republiky, ktorý patrí do pôsobnosti Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR.
Na kalamitných plochách bol les obnovený výsadbou a prirodzeným zmladením najmä smreka a buka s prímesou drevín jedla, smrekovec a javor. V súčasnosti na týchto územiach rastie zdravý, plnohodnotný les s vysokou biodiverzitou, v ktorom môže pozorný návštevník stretnúť rysa, vlka, medveďa, ale napríklad aj vzácneho hlucháňa.
„Vysporiadanie sa s následkami kalamity z roku 1996 je výsledok dobrej odvedenej práce našich lesníkov,“ uviedla ministerka pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR Gabriela Matečná. „Lesníci ani zďaleka nie sú len tí, ktoré pília stromy, ale aj vysádzajú nové stromy a starajú sa o ich zdravie. Krásny nový les na Horehroní je dôkazom, že naši lesníci si dokážu si poradiť aj s neočakávanými výčinmi počasia.“ Takmer tri štvrtiny kalamitnej plochy bolo zalesňovaných umelo – výsadbou sadeníc. Lesná správa Osrblie použila 2 800 000 sadeníc (38% buk, 36% smrek, 9% smrekovec, 9% javor, 8% jedľa).
Podľa ministerky les je dnes všeobecne uznávaný ako hlavný ekologicko-stabilizačný prvok v krajine a spolu s vodou tvorí strategické prírodné bohatstvo každého štátu. „Našou úlohou v oblasti starostlivosti o les je vytvárať takú budúcnosť, kde všetky európske lesy budú životaschopné produktívne a budú môcť plniť množstvo funkcií – od hospodárskej až po rekreačnú,“ dodala ministerka Gabriela Matečná.
Víchrica postihla 8. júla 1996 územie štyroch lesných závodov: Beňuš, Čierny Balog, Kriváň a Slovenská Ľupča. Najväčšie škody, takmer 60% z celkového množstva, evidoval Lesný závod Čierny Balog najmä v okolí Osrblia.
