Je zložité vysvetliť deťom, prečo sa niektorí ,,najlepší”, prví medzi rovnými, zvolení zástupcovia, správajú v rozpore s morálkou, ktorú ich učíme. Odmalička spolu s vychovávateľmi a učiteľmi im vštepujeme pravidlá správania našej spoločnosti , trestáme prekročenie hraníc . Tie pravidlá sú rovnaké pre malých i veľkých, rovnaké musia byť i odpovede. Nenávisť a násilie sú neakceptovateľné. Výchovné facky žiaden dôvod neospravedlňuje. S tým, kto ohovára a bez dôkazov obviňuje, sa nikto nehrá. Do spoločnosti, na rôzne akcie a udalosti, sa obliekame slušne a primerane, prejavujúc úctu hostiteľovi alebo miestu. V triede nevyrušujeme, keď hovorí učiteľ alebo spolužiak. Nikdy neskáčeme nikomu do reči. K autoritám máme úctu pre to, čo predstavujú. To nám nebráni s nimi niekedy nesúhlasiť a polemizovať. Pri tímovej práci spolupracujeme a neškodíme ostatným. Akceptujeme iný názor. Osobné urážky sú zlé, zlé a zlé.
Niektoré odpovede sa rodičovi zídu vždy, sú základom našej kultúry a nespochybniteľné. Môžeš konať všetko, čo ti zákon nezakazuje, ale sloboda jedného končí tam, kde začína sloboda druhého. Platí to i pre slobodu slova. Pred zákonom sme si všetci rovní. Kto poruší zákon, je zločinec.
Občas sa objavia i malé chytáky a rébusy pre rodičov. Taký štrajk učiteľov. Alebo rozdiel medzi demokraciou, vládou väčšiny, a moderným demokratickým štátom, ktorý hľadí na práva všetkých. Ale stačí znalosť stredoškolskej občianskej náuky a dokážeme sa z toho dostať.
Dokážem deťom vysvetliť chyby a omyly politikov, i dôvody zlých rozhodnutí. Odlišné postoje a predstavy o fungovaní. Protichodné teórie a rôzne filozofie. No so stiahnutým hrdlom im na príkladoch z celého sveta ukazujem, čo sú a kam vedú radikalizácia a anarchia.
(Autorka je tajomníčka Klubu žien SNS Marína.)
