„Mimoriadne ziskovou operáciou finančného kapitálu je aj špekulácia s pozemkami v okolí rýchlo sa rozvíjajúcich veľkomiest. Bankový monopol tu splýva s monopolom pozemkovej renty a s monopolom dopravných prostriedkov, lebo rastúce ceny pozemkov a možnosti výhodne ich rozpredať ako parcely atď. závisí najmä od dobrého dopravného spojenia so stredom mesta a tieto dopravné prostriedky majú v rukách veľké spoločnosti spojené s tými istými bankami systémom účasti a rozdelením riaditeľských miest“. /Napísané: v roku 1916/
„Neuveriteľná špekulácia s predmestskými pozemkami, bankroty stavebných firiem, napríklad berlínskej firmy Boswan und Knauer, ktorá si nahrabala takmer 100 miliónov mariek prostredníctvom „veľmi solídnej a veľkej“ Nemeckej banky /Deutsche Bank/, …ďalej ruinovanie malých podnikateľov a robotníkov, ktorým fiktívne stavebné firmy nič neplatia, nečestné dohody s „čestnou“ berlínskou políciou a mestskou správou, aby sa dostali k informáciám o parcelách z získali stavebné povolenia od mestskej správy atď,atď… /Napísané: v roku 1913 v nemeckom časopise Die Bank, publicista L. Eschwege/.
Informácie o špekuláciách s pozemkami na Slovensku sa dostanú na povrch len tu a tam. Média sa o podozrivých transakciách a podozreniach občas zmienia, ale v podstate sa občania nič nedozvedia. Majú však ilúziu o demokracii a o „objektívnej informovanosti“.
Aj v ostatných dňoch prebleskli informácie o výkupe pozemkov pod bratislavský diaľničný obchvat D4 a priľahlú rýchlostnú cestu R7 smerom na Šamorín. Náklady na výkup sa majú pohybovať okolo 220-230 miliónov eur. Hoci sa hrdíme terajšou demokraciou na Slovensku, ani ministerstvo dopravy nie je ochotné uviesť transparentné podrobnosti o predaji pôdy. Podobne, ako bolo „mlčanie“ okolo výkupu pôdy pod priemyselný park pre Jaguár pri Nitre.
Takýto prístup, ako sa ukazuje, nie je v systéme aký tu dnes máme /neoliberálny kapitalizmus, imperializmus/ ničím novým. Tak bohatli banky, monopoly, medzinárodné spoločnosti, oligarchovia na konci 19. a začiatkom 20. storočia. A v podstate podobný, takmer totožný systém špekulatívneho hromadenia kapitálu používajú aj dnes. Na Slovensku tak isto ako v USA, ako v Británii, ako v ktorejkoľvek krajine „slávnej“ Európskej únie, ktorej momentálne predsedáme. /Aj keď o ničom nerozhodujeme/.
Škoda, že napriek „priehľadnosti“ takýchto káuz a postupov, napriek očividnosti „špekulatívneho“ bohatnutia hŕstky bohatých sa naši občania správajú ako „hlúpučké ovečky“. Mlčanlivo, pasívne, ľahostajne trpia klamstvo a pretvárku bohatých a mocných, ich posluhovačov – predajné média a „nastrčených“ politikov v parlamente, vo vláde či v iných inštitúciach. EÚ nevynímajúc.
Možno ste si nevšimli v množstve zbytočných, vymyslených a zavádzajúcich káuz, čo sa ešte s našou pôdou pripravuje. Pod „tlakom Bruselu“, ktorému teraz „predsedáme“ budú teraz poslanci nášho parlamentu „pravdepodobne určite“ súhlasiť so zmenou zákona o predaji pôdy zahraničným záujemcom /vlastníkom/. Už je to takmer jasné. Tak to od nás chcú a ONI to tak odsúhlasia. Teda „naši“ poslanci v „našom“ /slovenskom/ parlamente. Potom sa do „špekulácie s pôdou“ môžu zapojiť nielen slovenskí oligarchovia, ale aj veľké „žraloky“ zo zahraničia. Potom sa už nikto nebude pýtať, čo na akej pôde postaviť, kde aké prieskumy robiť, kde ťažiť či neťažiť zlato, olovo či ortuť… .Alebo možno pitnú vodu, ktorej je na svete stále menej.
Komunistom vyčítali, že vraj ich politikou za socializmu sme žili „na úkor budúcnosti“. Blud, na ktorý nemali žiadne fakty ani dôkazy. Ale dôkazov o tom, že už 27 rokov žijeme na úkor budúcnosti a pripravujeme o budúcnosť vo svojej domovine naše detí a vnukov je viac ako dosť. A každým dňom i rokom ich pribúda.
Už teraz sme „využívaní“ a vykorisťovaní politikou nadnárodných monopolov, ktoré sa schovávajú za politiku Európskej únie. Keď si necháme brať „aj pôdu pod nohami“, ostanú nám a hlavne našim potomkom len „oči pre plač“.
Pavol Suško, podpredseda KSS
