Priznávam, že som tomu človeku raz uveril. Bolo to tesne na začiatku druhej Ficovej vlády, keď aj Fico vyzeral taký sladší. „Kali“ nám ponúkol miesto splnomocnenca pre rómske komunity, lebo sa mu vraj veľmi páči program nášho rómskeho kolegu Petra Polláka. Bohužiaľ, ukázalo sa to len ako ďalšie jeho klamstvo. Peter nakoniec skončil, lebo jeho jediný a priamy nadriadený – Robert Kaliňák – mu viac ako rok nebol schopný odpovedať na maily, listy, sms a telefonáty.
Ja som vytriezvel skôr. Vlastne okamžite. Po tom, ako sme sa dohodli, mi totiž opakovane ponúkal, aby som to bol ja, nie on, kto bude rozhodovať o všetkých dotáciách na rómsku problematiku. Som rád, že som odolal. Zároveň som cítil, že za to odo mňa očakáva, že ho budeme len tak „na Fica“ slabúčko hryzkať.
Keď som mu raz povedal, že klame, keď môže, hneď sa ohradil. Vraj klamstvo k politike patrí. Nezabudol sa pochváliť, že už zvláda aj svoju ženu, bývalú siskárku, ktorá mu mala povedať, že už sama začína strácať prehľad o tom, kedy klame a kedy nie.
V iný čas, na moju výčitku, že kradne, kedy môže, sa rovno smial. Vraj on nikdy nič v politike neukradol, on vraj len obchoduje s informáciami. Tak pardon, pán minister.
Vtedy som si uvedomil, že toto je jeho svet a nezmení ho moja viera v jeho zmenu. Svet klamstiev, úsmevov, zlodejín a nových úsmevov, ktoré akoby mali otupiť pozornosť opozície a novinárskej obce.
„Kali“ bol vždy s každým „zadobre“. Aj s človekom, ktorým hlboko opovrhoval, prehodil kedy-tedy pár slov a vedel, že otupil nože. Robil to chladnokrvne a vypočítavo.
Celý jeho politický život bola vlastne jedna nekonečná žúrka klamstiev, ktorá mu umožňovala plniť jeho misiu v politike – okrádať oklamaných, pardon „obchodovať s informáciami“.
Svoje majetky prezieravo napísal na kamarátov a dôsledne strážil, aby nezanechal stopy. Lenže to už nerobili iní a bolo len otázkou času, kedy na chyby iných „v rodine“ doplatí sám.
Optimista nie som. Tohto vredu sa tak ľahko nezbavíme a ešte poriadne pokope na všetky strany. Jeho osud je však už spečatený a osobne by som ti, „Kali“, odporúčal, aby si zdrhol čím skôr, tak „na Počiatka“. Lebo ak to budeš siliť ešte hodnú chvíľku, ľudia stratia nervy a zoberú spravodlivosť do vlastných rúk.
Máme ministra vnútra, ktorý kryje podvody s DPH a zneužíva políciu na boj s opozíciou. Máme premiéra, ktorý takého ministra vnútra kryje, a máme políciu, ktorú páchateľ priamo ovláda. Nejako sme sa zacyklili.
V tomto svetle je dnes zrejme namieste pozerať aj na skutky ľudí inak.
Pozrieť sa na účet zlodeja politika už prestáva byť porušením zákona o bankovom tajomstve, ale začína byť postupným uplatňovaním čl. 32 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zúfalým občanom, čo sa nedokážu brániť, dáva do rúk právo postaviť sa moci, ktorá spravodlivosť zabezpečiť odmieta.
PS. ÚSTAVA Slovenskej republiky, čl. 32:
Občania majú právo postaviť sa na odpor proti každému, kto by odstraňoval demokratický poriadok základných ľudských práv a slobôd uvedených v tejto ústave, ak činnosť ústavných orgánov a účinné použitie zákonných prostriedkov sú znemožnené.
(Dennikn.sk)
