“Pozdvihnutie problému producentov surového kravského mlieka na celoštátnu úroveň vnímam ako určitý signál, ktorý môže naštartovať rad opatrení na ozdravenie nášho poľnohospodárstva. Kľúčovým musí byť vertikálna integrácia: produkcia základných komodít, ich spracovanie a finalizácia s priamym predajom spotrebiteľovi v konečnej fáze,” uviedol Csicsai na margo kritických slov prezidenta, pričom v tejto súvislosti pripomenul, že ide len pomyselný vrchol ľadovca.
Podľa jeho slov, podobnú, ak nie horšiu, situáciu nájdeme aj v ostatných oblastiach živočíšnej výroby: “Cena jatočných ošípaných je už dávno porovnateľná s cenou surového kravského mlieka, a žiaľ, podobnú klesajúcu tendenciu možno pozorovať aj pri cenách jatočného dobytka, ale aj hydiny a vajec. Doma produkujeme ani nie 50% spotreby jatočných ošípaných, pričom finalizujeme znova len polovicu výroby – čiže sotva 25 % jatočného mäsa a výrobkov pochádza zo Slovenska.”
Csicsai zdôraznil, že nie je celkom férové pripisovať spomínaný zlý stav nízkej spotrebe mlieka v domácnostiach, zrušeniu kvót surového kravského mlieka, či domnelému znevýhodneniu slovenských farmárov pri prideľovaní dotácií.
„Skutočným dôvodom tohto stavu je fakt, že kohézne európske zdroje na reštrukturalizáciu a modernizáciu výrobných infraštruktúr prvovýrobcov neboli nikdy dostatočne a koncepčne využité, pričom podľa štatistík výrazne zaostávalo zvyšovanie efektivity výroby surového kravského mlieka,“ zdôraznil predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo, pričom podčiarkol aj fakt, že európske dotácie do poľnohospodárstva nie sú určené na honbu za koncoročným čistým ziskom: „Musíme pochopiť, že tieto dotácie majú pomáhať predovšetkým trvalej udržateľnosti vidieka, a to najmä ľudom žijúcim a pracujúcim na vidieku. Ich využitie má primárne podporovať produkciu zdravých a bezpečných potravín a takisto aj zachovanie rovnováhy medzi prírodou a samotnou produkciou.”
Predseda Výboru NR SR pre pôdohospodárstvo je dlhodobo presvedčený, že slovenskému poľnohospodárstvu chýba konkurencieschopnosť a v súčasnej situácii už nedokáže v rámci vidieka spĺňať sociálne ani demografické úlohy. Zároveň tvrdí, že z pohľadu zvýšenia pracovných príležitostí na vidieku musíme dať šancu predovšetkým malým a mladým gazdom, malým a stredným podnikom rodinného typu: „Dotáciami je nutné podporiť predovšetkým ekonomicky dlhodobo udržateľné projekty. Teda také, ktoré sa dokážu navzájom aktívne dopĺňať, sú zamerané na produkciu finálnych miestnych produktov s pridanou hodnotou a zároveň podporia vznik nový pracovných miest.“
Poslanec pripomenul, že za posledné štvrťstoročie sa ľudia pri nakupovaní pozerajú skôr na cenu ako kvalitu: „Je naivné si myslieť, že obchodné reťazce dobrovoľne zmenia stratégiu predaja v prospech domácich potravín a to na úkor vlastných ziskov. Jedine podpora vzniku konkurenčných, domácich, výrobných, spracovateľských a odbytových štruktúr, či nanajvýš mikroreťazcov, je účinná cesta k zvyšovaniu spotreby toho, čo si vyprodukujeme doma – iba takto dokážeme dostať naše kvalitné potraviny na stôl k spotrebiteľovi.”
