„Zákon je v Nemecku účinný od januára 2015 a sú nim šikanovaní aj slovenskí prepravcovia. Pre odporcov tohto predpisu je problémom neprimerané administratívne zaťaženie zamestnávateľov profesionálnych vodičov z iných členských štátov, ktoré vytvára prekážku fungovania jedného z najväčších úspechov EÚ, voľného pohybu tovaru. V súvislosti s týmto predpisom začala Európska komisia voči Nemecku konanie o porušení európskeho práva, keďže sa predmetný zákon vzťahuje aj na zamestnancov v doprave z iných členských štátov prechádzajúcich Nemeckom,“ pripomína Sulík.
Dodáva, že komisia vedie viac ako rok konanie voči Nemecku len formou vzájomného dialógu a nepristúpila ku krokom priamo smerujúcim k súdnemu konaniu. „Ani nemecké finančné súdy, ktoré sú príslušné na vedenie konaní o porušení zákona o minimálnej mzde, ktorých je medzičasom niekoľko desiatok, nevyužili možnosť požiadať Súdny dvor EÚ o zodpovedanie predbežnej otázky,“ hovorí Sulík.
Vnímanie času pre vyriešenie danej záležitosti diplomatickou cestou je odlišné od času, ktorý vnímajú dotknutí dopravcovia. Europoslanci nepopierajú žiadnemu členskému štátu právo na prijatie minimálnej mzdy a nenavrhujú Komisii ani nemeckým finančným súdom konkrétne riešenie, len žiadajú o to, aby posunuli vec Súdnemu dvoru EÚ. „Je to jediná inštitúcia, ktorá poskytuje konečný záväzný výklad acquis communautaire,“ uzatvára Sulík.
