Tieto ,,kapitalistické fámy“ neskôr potvrdili aj čelní predstavitelia východného bloku. Svet bol v strehu, Európa v pozore. Únik radiácie sa nedarilo zastaviť a nebezpečne sa šíril za hranice Ukrajiny. Svet ukazoval na ZSSR ako na nezodpovedného a neschopného partnera, ktorý tajil túto vážnu skutočnosť. Ale to, čo nastalo bezprostredne po havárii aj pol roka po nej je obdivuhodné a zaslúži si obrovský rešpekt a úctu. Okamžité kroky sovietskych orgánov totiž zabránili tomu, že dnes nesedíme na predmestí Sao Paula, či New Jersey, ale na Slovensku, alebo, že návšteva onkológie nie je pre každého z nás každotýždňová záležitosť. Ale o tom sa toľko nerozpráva.
Po odkrytých skutočnostiach sa ukazuje, že sa Sovietsky zväz zachoval nezodpovedne len k ,,likvidátorom“, teda vojakom, baníkom a iným, ktorí odstraňovali následky jadrovej havárie. Okamžitou evakuáciou vyše 200 000 ľudí a zastavením úniku rádioaktívneho žiarenia do 9 dní zachránil Európu. Pokiaľ by sa urýchlene nezastavilo prepadávanie roztaveného rádioaktívneho paliva, došlo by k výbuchu, ktorý by zničil polovicu Európy a druhú by spravil neobývateľnou. Práca odvážnych baníkov a vojakov, ktorí netušili veľa o tom, ako sa im to odzrkadlí na zdraví, zachránila neskutočný počet životov. Presnejšie práca 187 000 likvidátorov, ktorí nám tento boj vyhrali. Za pol roka dokázali to, čo sa vo Fukušime nedokázalo za viac ako 5 rokov – vybudovať sarkofág známy ako Úkryt, ktorý doteraz umožňuje blokovať uvoľňovanie rádioaktivity.
Otázkou však zostáva, či je široká verejnosť dostatočne oboznámená s týmito skutočnosťami. Každý síce pozná, čo je to Černobyľ, avšak čím ďalej, tým menej ľudí si uvedomuje jeho následky. Musíme si uvedomiť kolektívnu zodpovednosť za bezpečnosť jadrovej energie, pretože pri prípadnej poruche, alebo havárii zasiahne práve širokú verejnosť a nie len ľudí zodpovedných za jej výrobu.
Európa už dlhodobo smeruje k čo najväčšiemu zavedeniu obnoviteľných zdrojov energie. Nie však každý z nich je dostatočne rentabilný a konkurencieschopný. Aj preto je výroba energie v jadrových elektrárňach nateraz dlhodobo ekonomicky najvýhodnejšou. Ustálených vetrov na Slovensku veľa nie je, solárne panely zaberajú najúrodnejšie pôdy a z vodných elektrární sa až toľko nevyťaží. Jeden obnoviteľný zdroj však ponúka konkurenciu a zároveň aj odpoveď na mnohé otázky. Tou odpoveďou je biomasa, ktorej nielen na Slovensku, ale aj v celom svete dokážeme rýchlo a efektívne dopestovať obrovské množstvo.
Je teda potrebné zamyslieť sa nad dôsledkami chýb z Černobyľu a brať ich ako každodennú výstrahu . Dnes by sa totiž ťažko hľadalo 187 000 ľudí, ktorí by nám kryli chrbát a boli ochotní za nás riskovať svoje zdravie a mnohokrát aj život.
(Autor je predseda MO SNS Dúbravka, okr. Michalovce.)
