Lídri európskej dvadsaťosmičky sa na poslednú chvíľu dostali k novému návrhu, ktorý predložil turecký premiér Ahmet Davutoglu. Návrh síce v nedeľu večer odobrili Nemecko aj Holandsko ako predsednícka krajina EÚ, avšak ostatné štáty ani predseda Európskej rady Donald Tusk s ním neboli dopredu oboznámení. Spôsobilo to prerušenie rokovaní a niekoľkohodinové predĺženie summitu. V utorok po polnoci sa prijalo iba vyhlásenie, v ktorom sú zakomponované princípy budúcej dohody medzi Bruselom a Ankarou.
Podľa Fica takýto postup zvyšné krajiny principiálne odmietli. “Nie je možné, aby sme dostali papier, kde lietajú miliardy ako kačice na trhu a kde sú popísané veci, ktoré sme videli prvýkrát v živote,” opísal situáciu. Definitívne rozhodnutie o dohode tak padne na budúcotýždňovom na summite Európskej rady.
Na jej základe by Grécko zo svojich ostrovov stiahlo všetkých migrantov do vnútrozemia. Ako poznamenal Fico, od toho okamihu každý migrant, ktorý sa na ne dostane cez turecko-grécke hranice, sa automaticky vráti späť do Turecka. Za to ale chce, aby si EÚ recipročne zobrala Sýrčanov nachádzajúcich sa v utečeneckých táboroch na území Turecka v pomere jedna k jednej. Cieľom je zastaviť obchodovanie s ľuďmi.
V4 presadila, že tento počet nepôjde nad rámec už predtým schválenej schémy na relokáciu 160.000 ľudí. Slovenska sa to tak podľa Fica nedotkne, pretože s týmto mechanizmom nesúhlasilo a podalo proti tomu žalobu, podobne ako Maďarsko.
Turecko požaduje tiež skoršie zavedenie vízovej liberalizácie. Pôvodne to malo byť v októbri až novembri, teraz navrhuje júnový termín. Rovnako chce navýšenie európskeho trojmiliardového príspevku dohodnutého vlani v novembri o ďalšie tri miliardy. “Dali jasne najavo, že to nie je koniec,” upozornil Fico. Pre Slovensko to zatiaľ znamená príspevok vo výške 13 miliónov eur.
Z predmetnej sumy však zatiaľ nedostalo Turecko ani cent. Peniaze má použiť výlučne na projekty, ktoré zlepšia životné podmienky sýrskych utečencov v táboroch. Tých je v Turecku okolo 2,9 milióna. Pripravený má už projekt za 110 miliónov eur zameraný na vzdelávaciu infraštruktúru pre sýrske deti.
K požiadavkám Ankary patrí aj otvorenie nových prístupových kapitol s EÚ, z ktorých sú mnohé zmrazené.
