Darmo prevezmeme niečo zo zahraničia, radi si veci upravujeme podľa seba. Hovoríme tomu „slovenské špecifiká“.
Niekedy je to na prospech veci, mnohokrát však naopak. Príbeh slovenského DRG – teda platobného mechanizmu platby za diagnózu, ktorým mali už dva roky zdravotné poisťovne platiť nemocniciam za ich výkony, je príkladom tej druhej možnosti.
Keď pred piatimi rokmi Slovensko obstaralo nemeckú verziu systému DRG, stačilo ho už len aplikovať. Po piatich rokoch príprav ministerstvo zdravotníctva konečne pripravilo a Úrad pre dohľad zverejnil základné cenové sadzby na výpočet cien výkonov pri jednotlivých diagnózach. Nemocnice majú podľa nich začať v ostrej prevádzke paralelne vykazovať svoje výkony. Jeden by povedal: Aj keď neskoro, ale predsa.
Má to ale háčik. Ministerstvo zdravotníctva navrhlo v slovenskej verzii DRG základné sadzby pre jednotlivé nemocnice rozdielne! Kým pre všeobecné nemocnice (bývalé okresné nemocnice) sa základná sadzba pohybuje na úrovni 1002,64 eur, pre štátne fakultné a univerzitné nemocnice je o polovicu a pre špecializované štátne nemocnice dokonca o 100 až 300 percent vyššia.
To naozaj vyráža dych aj tým najotrlejším znalcom miestnych pomerov. Smer dokázal nemožné, zdeformoval fungujúci európsky model.
Princípom systému DRG je rovnaká platba za rovnaký výkon pri dannej diagnóze. Ak jezákladná sadza rozdielna o 50, 100 či 300 percent, tak v praxi bude reálna cena zaplatená zdravotnou poisťovňou pri rovnakom výkone a rovnakej diagnóze rovnaké odlišná podľa toho, či sa vykoná v neštátnej alebo štátnej nemocnici.
Lenže DRG malo byť implementované preto, aby sa namiesto súčasnej platby za ukončenú hospitalizáciu zaviedlo spravodlivé ohodnotenie výkonov v nemocniciach zo strany zdravotných poisťovní.
Komu to bude vyhovovať? Samozrejme, že jedine večne sa zadlžujúcim štátnym nemocniciam, ktoré namiesto ekonomického tlaku na zvýšenie efektivity dostali od Smeru pomocnú barličku. Môžu ďalej plytvať a predražene nakupovať od vybraných firiem. Všetci sa im na to poskladáme.
To, čo ministerstvo a úrad pre dohľad vyviedli, popiera samotnú podstatu systému DRG. Ten mal ukázať, ktoré nemocnice dokážu efektívne poskytovať zdravotnú starostlivosť a odlíšiť ich od nemocníc, ktoré ju poskytujú neefektívne a prežívajú iba vďaka vyšším platbám zo strany zdravotných poisťovní. Štátne fakultné a univerzitné nemocnice nemajú zarábať na tom, že dostanú lepšie zaplatené za jednoduché operácie žlčníka a slepého čreva, ale na tom, že budú poskytovať náročnejšie a teda drahšie výkony. To by im v praxi prinieslo vyššie platby, keďže základná sadzba sa bude vďaka náročnosti násobiť vyšším koeficientom.
Tajomstvom zostáva aj to, ako sa vôbec ministerstvo k takýmto sadzbám dopočítalo. Jediným vysvetlením je použitie známej „bulharskej konštanty“, ktorou zdeformovalo celý fungujúci model, aby boli na tom zadlžujúce sa štátne nemocnice lepšie ako ostatné.
Takže po demokracii „karpatského typu“ budeme mať aj „DRG po slovensky“ , čiže nemeckú verziu DRG prenásobenú bulharskou konštantou. Otázkou zostáva, čo na to povedia diskriminované neštátne nemocnice.
