Napriek zložitosti témy, púšťam sa do nej s určitou mierou zovšeobecnenia a zjednodušenia. Prečo sa dnes rodí menej detí ako to bolo v minulosti? Pri položení tejto otázky, hneď dostanete niekoľko odpovedí, ako napr. je ťažká doba, mladí nemajú kde bývať, musia sa zadĺžiť, pohodlnosť, egoizmus, konzumizmus, antikoncepcia, potraty atď. Všetko má /nemá svoj podiel na tejto otázke, ale pravdepodobne to bude kombinácia všetkého.
Dokiaľ v minulosti štát neprevzal na seba úlohu sociálnej starostlivosti, bolo bývanie, „sociálne zabezpečenie“ i pomoc v starobe zodpovednosťou jednotlivcov i rodiny a charity. V minulosti mať dieťa bolo nutnosťou a ekonomickou výhodu (výnosy prevyšovali náklady v kratšom čase) …už v skorom veku sa dieťa zapájalo do rodinnej ekonomiky v podobe prác a v období skorej dospelosti bolo už častokrát ekonomickým prínosom pre rodičov…sociálne i majetkové zabezpečenie bolo v množstve deti a úzkych sociálnych rodinných vzťahov…aj preto bola plodnosť ženy vysoko cenená. Navyše, mať synov znamenalo ochranu pred bezpečnostnými rizikami… počnúc miestnymi zlodejmi až po vojnu a ochranu vlastného domova, krajiny, či Európy…Zjednodušene povedané mať deti sa oplatilo z ekonomického a bezpečnostného hľadiska.
Dnes mať dieťa je nákladovou položkou, ani nie tak pri narodení a v prvých rokoch života, ale z hľadiska jeho prípravy na uplatnenie sa na trhu práce a prínosu pre spoločnosť. Vychovať dobrého občana je čoraz náročnejšie. Rodičia musia podstatne dlhšie investovať čas i peniaze do svojho dieťaťa, aby ho pripravili na vstup do života…častokrát ešte aj vo veku, kedy by už malo ono vracať svojim rodičom musia byť zamestnaní, pretože ich dieťa študuje prvú alebo druhu vysokú školu, aby si dokázalo zabezpečiť životnú úroveň… Technologický rozvoj, inovácie, globalizácia kladú vysoké nároky na kvalitné vzdelanie, ktoré nám zabezpečuje dobrú prácu, príjem a životný štandard. Na druhej strane je prirodzené, že po rokoch štúdia a vynaloženej námahy chce ju mladý človek zúžitkovať v praxi a nadobudnúť praktické skúsenosti a tak odsúva starostlivosť o rodinu…avšak je tu kolízia času, fyzicky najlepšej dispozície ženy pre materstvo a spoločenského nastavenia… Dospeli sme do štádia, že spoločnosť si viac váži ženu, vysoko postavenú manažérku, vedkyňu ako ženu – matku s viacerými deťmi. To isté platí aj pre muža – otca…Môže veľa krát počuť, že čo má z toho firma, že on má viac deti…a potrebuje sa o ne starať a nie zostávať nadčasovať v práci…Nielenže pro-rodinne rozhodnutí mladí ľudia sa vystavujú zvýšenej ekonomickej námahe v každej životnej otázke a odriekaniu, ale v porovnaní s bezdetnými rovesníkmi sa dostávajú neskôr do nevýhody až diskriminácie…Výška a rast mzdy, ktorá je naviazaná na prax je v porovnaní s bezdetnou kolegyňou podstatne nižšia. Z hľadiska kariéry a pracovných skúsenosti sa nedá čas strávený starostlivosťou o deti dobehnúť.
A štát? V sociálnej podpore, štát odmeňuje prácu ženy na rodičovskej „dovolenke“ rodičovským príspevkom (203,20 Eur), ktorý je nižší ako minimálna mzda (405 Eur pre rok 2016) a zároveň príspevkom na dôchodok. Jeho vymeriavací základ je na hodnote 60% z výšky priemernej mzdy spred dvoch rokov (514,- Eur), čo sa približuje k úrovni minimálnej mzde. Z neho sa vypočíta odvod do II. piliera (3,99%), čo tvorí 20,50 Eur, ak je žena v druhom pilieri… avšak pre výpočet samotnej výšky dôchodku sa tieto sumy ešte znižujú a zložitým mechanizmom sa dostávame na sumu približne 6 eur a pre I. pilier je to o niečo málo viac. Toto je“ ekonomická a sociálna podpora“ rastu populácie a zvlášť pôrodnosti žien so stredným a vyšším vzdelaním. Naopak, bezdetná či pracujúca žena má vymeriavací základ v plnej výške svojej mzdy. Dnes, ekonomicky vyjadrujeme ako si danú vec či stav vážime a nakoľko ho oceňujeme. Teda, nielenže matky sú diskriminované na trhu práce, ale ešte aj štát ich penalizuje, že sa rozhodli priniesť mu nových občanov A to už nehovoriac o situácii slobodných matiek/otcov alebo vdov/vdovcov s deťmi, resp. v prípadoch rozvodov.
Jedno z riešení môže byť Index spoločenskej hodnoty matky, ktorý by vyjadroval spoločenskú hodnotu – prínos ženy ako matky a ocenenie jej práce počas rodičovskej starostlivosti. Práce, ktorá sa skladá z viacerých činnosti – učiteľky, vychovávateľky, manažérky, kuchárky, upratovačky a pod. Zloženie indexu a váhy jednotlivých činnosti môžu byť rôzne aj vzhľadom na ďalšie skutočnosti. Ten by bol základom pre výpočet príspevku, ako aj vymeriavacím základom pre odvod do sociálneho sporenia. Áno, je pravda, že pre niektoré ženy môže byť 60% z priemernej mzdy viac ako je ich príjem…ale ak chceme motivovať ženy s vyšším vzdelaním, ktoré sa dokážu na trhu uplatniť za vyššiu mzdu ako 60% z priemeru, mali by sme mať pre ne alternatívu, pretože je tu aj vyšší predpoklad, že ich starostlivosť má vyššiu pridanú hodnotu…
Možno to znie komplikovane, ale o to je vyšší dôvod sa tým zaoberať… môže to byť tlak na verejné financie…áno, predpokladá to určité bohatstvo štátu a podporu zamestnanosti i podnikania… Ale platí, že sú to spojené nádoby a ak nebude populácia, tak nebude ani ekonomika. Takže tých otázok a súvislostí je viacero… Je čas pozrieť sa na sociálnu podporu koncepčne a inak v dnešných ekonomickým i sociálnych súvislostiach. Tzv. Bismarkov model priebežnej solidarity pracujúcich s dôchodcami splnil svoju pozitívnu úlohu a bol podmienený populačným rastom. Doba sa zmenila, potrebujeme nové riešenia.
Populačná kríza nás začína dobiehať…migranti nastavujú zrkadlo nám samým a chcú nás poraziť našimi vlastnými zbraňami…nezdravá emancipácia a blahobyt s nesprávnou sociálnou podporou môže zásadne prispievať k nezáujmu o reprodukciu…
