Prezident Andrej Kiska vyznamenal 15 osobností

Prezident v príhovore v Rytierskej sále Bratislavského hradu vyzdvihol zmysel ocenených prejaviť odvahu v ťažkých časoch a zmysel pre spoločenskú zodpovednosť:

„Šťastný je ten, kto má bohatý zmysel života, šťastný je ten, kto dokáže poctivým úsilím aspoň sčasti uskutočniť svoje ideály.

Je mi cťou o malú chvíľu v mene Slovenskej republiky oceniť 15 žien a mužov, ktorí svojím dielom, svojimi skutkami a svojím poctivým úsilím uskutočňovali svoje ideály a sny. Žili a konali tak, že pomohli náš svet robiť lepším, krajším, múdrejším, humánnejším. A ktorí robili a robia česť svojej vlasti u nás doma aj za hranicami Slovenska.

Vyznamenávame 15 žien a mužov. V ich príbehoch nájdeme osobnú statočnosť a veľa správnych osobných rozhodnutí. Profesionálne majstrovstvo, uplatnený talent, za ktorým je ale aj obrovské množstvo každodennej poctivej vytrvalej neúnavnej práce. V ich príbehoch nájdeme ale aj nepriazeň osudu, v dávnejšej aj nedávnej minulosti. V horších časoch, ktorým sme boli vystavení, ktoré sme však aj spoluvytvárali alebo ktorým sme sa niektorí prispôsobovali. Ale boli tu vždy ľudia, ktorí sa ideálov nevzdávali.

Štátne vyznamenania sú predovšetkým individuálnym ocenením. Ale vždy im rozumieme aj ako vyznamenanie všeobecného úsilia o to, na čom musíme stavať, ak nemáme stratiť ideály a sny. Na čo by sme mali myslieť a o čom rozmýšľať, aby sme ideály nestratili. Ako krajina, ako štát, ako spoločenstvo, ako národ.

Dnes ráno nás opustil výnimočný muž,výnimočný dobrý človek, výnimočný syn nášho národa, nositeľ Radu Ľudovíta Štúra Slovenskej republiky – dôstojný otec Anton Srholec. Chcem vás poprosiť, aby sme mu venovali našu spomienku a symbolickú minútu ticha.

Ďakujem vám.

Dovoľte mi, aby som zmienil krátky úryvok z rozhovoru, ktorý som s otcom Srholcom viedol pred viacerými mesiacmi. Zaujímalo ma, ako on, ktorého život skúšal toľkým bezprávím… kto videl a zažil toľko zla, nespravodlivosti a utrpenia, na vlastnom osude aj okolo seba… a kto si zachoval takú presvedčivú vieru v človeka, vo svoj národ a ideály humanizmu… ako mi odpovie na moju otázku: „V čom by sme sa teda mali navzájom ako ľudia, a ako krajina dnes povzbudzovať najviac. Čo dnes Slovensko najviac potrebuje?“ Svojím milosrdným, chápajúcim a láskavým spôsobom mi vtedy povedal jediné slovo – kultúrnosť.

Pod slovom kultúrnosť mal na mysli pravidlá nášho ľudského a občianskeho spolunažívania. Pod slovom kultúrnosť mal na mysli spôsob, akým sa správame k svojmu okoliu, prostrediu, svetu. Kultúrnosťou mal na mysli aj pravidlá a ideály slobodnej, demokratickej spoločnosti a humanizmu – a ako ich nestratiť, ale naopak opatrovať a povzbudzovať. Myslím, že mal na mysli vnímavosť k tomu, čo naše Slovensko potrebuje a čo mu svedčí.

Bude pre mňa veľkou cťou dnes oceniť úsilie o právny štát, demokratickú ústavnosť, ale aj osobitnú úlohu právnych autorít v demokratickom štáte. Oceniť, a týmto aj povzbudiť mravnú integritu a profesionálnu česť osobností, ktoré sa upísali právnickému povolaniu. Oceniť a povzbudiť najvyššie nároky na odbornosť – a súčasne aj mravnú povinnosť a samozrejme zodpovednosť tieto najvyššie nároky dôsledne používať. U seba, aj u ostatných. V justícii, v akademickom svete, v praktickom uplatňovaní práva.

Oceňujeme dnes aj vysokú profesionalitu a príkladnú ľudskosť pri starostlivosti o chorých. V tomto výnimočnom povolaní, ktorému vkladáme do rúk našu nádej, vieru, že sme v najlepších rukách, a na ktoré sa spoliehame. V tejto oblasti, kde máme zároveň obrovský dlh pred občanmi, pred pacientmi, aj pred poctivými a svojmu povolaniu oddanými lekármi a zdravotnými sestrami.

Oceňujeme dnes aj úsilie v starostlivosti o naše deti. Na školách všetkých stupňov, ale aj dnes by som rád zmienil osobitne školy, kde sa cesta našich detí za vzdelaním, poznaním a pochopením sveta začína, a v ktorých sa z detí stávajú dospelí. Aby sme vrátili úctu, rešpekt a vedomie vážnosti tomuto povolaniu – zo strany štátu, vlády, parlamentu, samospráv, spoločnosti, a tiež zo strany rodičov.

Oceňujeme dnes tvorivosť, odvahu hľadať, ale aj odvahu pri hľadaní sa pomýliť a nenechať sa odradiť. Oceňujeme schopnosť správať sa zodpovedne k vlastnému talentu – a schopnosť podeliť sa oň, ktorá prináša poznanie, spoločný zážitok, radosť a krásu.

Oceňujeme ľudí, ktorí ani v komplikovaných situáciách nestratili svoj vnútorný kompas. A čím je doba zložitejšia, tým sú ľudia, ktorí v sebe tento kompas majú, dôležitejší. Pre krajinu, pre všetkých občanov. Pre každého z nás. Vyjadrujeme naše uznanie a vďaku tým, ktorí sa rozhodli uskutočňovať svoje sny a ideály.

Nech nám dnešné ocenenia v mene Slovenskej republiky pripomínajú, že to malo a má zmysel.“