Malý štátik s niečo viac ako 300 000 obyvateľmi bol pred finančnou krízou mnohými považovaný za štát s najlepším dôchodkovým systémom na svete. Vtedy bola miera náhrady príjmu na dôchodku, inými slovami dôchodok Islanďana, skoro 100 % jeho priemerného príjmu. Dnes je už „len“ okolo 70% ale s predikciou návratu k hodnote 100%.
Prvý pilier má na Islande dva komponenty, oba podliehajú testovaniu príjmu a poskytujú náhradu príjmu v rozmedzí od 6 do 26 %. Hlavným komponentom islandského dôchodkového systému je povinný fondový druhý pilier, do ktorého sa každému Islanďanovi odvádza 12 % z jeho mzdy. Druhý pilier bol na Islande zavedený v roku 1969 a povinný sa stal od roku 1974 (!). Zákon stanovuje minimálnu náhradu príjmu z druhého piliera na úrovni 56 %. Skutočná náhrada príjmu je však až na úrovni 65,8 % a kedysi bola až 80%. Dôchodok vyplácajú priamo fondy druhého piliera, nakoľko ide o príspevkovo definovanú schému (DB schéma, viac pozri tu). Na Islande, ostrove s menším počtom obyvateľov ako má Bratislava, funguje 27 dôchodkových fondov. Tretí pilier tvoria individuálne sporenia, príspevky do ktorých sú daňovo zvýhodnené až do výšky 6 % z príjmu.
Zákonom stanovený dôchodkový vek na Islande je 67 rokov. Napriek tomu odchádza priemerný Islanďan do dôchodku až vo veku 68,5 roka. Svoje dôchodkové úspory (tretí pilier) si však priemerný Islanďan začína vyberať už skôr, napríklad ako 60 ročný, keď ešte stále pracuje na polovičný úväzok. Je potrebné podotknúť, že Island má veľmi voľnú pracovnú politiku. Zamestnávateľ nemusí prepustenie zamestnanca nijako zdôvodňovať a aj preto je tvorba pracovných miest veľmi flexibilná a zamestnanosť je aj vo vyšších vekových skupinách veľmi vysoká.
Ako 67-68 ročný, začína stále pár hodín do týždňa pracujúci Islanďan poberať štátny dôchodok. Pracovať prestáva až ako 70-72 ročný, kedy sa maximalizuje jeho dôchodok z druhého piliera. Islandskú idylku prekazila až šialená hospodárska politika a faktický krach ostrovného štátu počas finančnej krízy. Island čelil inflácií, nezamestnanosti a viac ako 39 % obyvateľstva malo zrazu vyššiu hypotéku ako bola hodnota ich nehnuteľnosti. Islandské dôchodkové fondy museli odpísať nedobytné hypotéky vo výške 17% HDP krajiny, vďaka čomu zaznamenali v roku 2008 jednorazovú stratu 22% svojej hodnoty. Niektoré fondy krátili vyplácané dôchodky v priemere o 5%.
Čo sa vlastne stalo? Ostrovu známeho kedysi najmä vďaka rybolovu prerástol cez hlavu jeho vlastný finančný sektor. Islandské banky expandovali do zahraničia a svoj rozvoj financovali na dlh. Vyšší príliv kapitálu zvýšil infláciu, čo sa prejavilo zvýšením úrokových sadzieb a ešte vyšším prílivom zahraničného kapitálu. Bilančná suma troch hlavných islandských bánk bola asi desaťkrát vyššia ako HDP krajiny. Island sa stal najväčším hedgeovým fondom na svete.
Koniec prišiel s finančnou krízou. Obavy z nesplácania dlhu naplno zasiahli islandské banky s obrovskou expozíciou na svetové finančné trhy. Pokles ratingu znamenal okamžitý odliv kapitálu a zrútenie ekonomiky. Islandská koruna oslabila o 50 % a Islanďanom, ktorí si dovtedy brali úvery v nižšie úročených zahraničných menách, ostali obrovské dlhy.
Hospodársky krach pripravil Islanďanov jednorazovo o časť ich finančných aktív. Zo straty sa však otriasli a dnes patrí ich dôchodkový systém opäť k najlepším na svete. OECD uverejňuje pre Island ako jednu z mála krajín aj predikciu vývoja ich dôchodkového systému na 50 rokov dopredu. Systém je udržateľný a miera náhrady príjmu môže dokonca mierne vzrásť. Pre mnohé iné krajiny, vrátane Slovenska, OECD predikciu nezverejňuje. Na viacerých miestach skôr diplomaticky naznačuje, že smerujú ku krachu.
Axiómy, fakty a tézy
Island je príkladom krajiny kde bol výborne nastavený dôchodkový systém zasiahnutý zlou diverzifikáciou investičného rizika.
Dôležitým prvkom dôchodkovej politiky je pružný trh práce podporujúci pracovné úväzky starších vekových skupín.
Tento blog je súčasťou série o druhom pilieri, ktorej zámer a obsah nájdete v tomto blogu.
