Poslanci KDH a OĽaNO sa pokúšali minulý týždeň schváliť drastické zásahy do života celej spoločnosti. Boh nás chráň pred tým, že by mali niekedy dostatok hlasov k tomu, aby na doživotie zatvárali ženy, ktoré boli na interupcii, alebo aby na dvanásť rokov natvrdo uväznili tehotnú ženu len pre to, že bola na umelom oplodnení. Takto sa život nechráni. Takto sa životy likvidujú.
Títo ľudia boli splnomocnení hlasmi svojich voličov k tomu, aby urobili Slovensko lepším miestom pre život. Vo chvíli však zneužili túto dôveru na propagandu. Vágne formulácie v návrhu by totiž viedli k tomu, že by nastala plošná represia voči všetkým tehotným ženám. Vyšetrovalo by sa, ako k dieťaťu prišli, či to bolo legálne spojenie muža a ženy a či im pri tom nikto neasistoval. Matky, ktoré o svoje deti prišli, by boli podrobované nechutnému vyšetrovaniu, ktoré by malo odhaliť to, či náhodou nespôsobili potrat úmyselne. Potupné. Znenie návrhu zákona trestá každú ženu, ktorá sa pričinila o to, že dieťa potratila. A ten úmysel treba dokázať.
Neobstojí vysvetlenie spolupáchateľov v hlasovaní, že v druhom čítaní by sa pokúsili zákon zmeniť. Pretože zmeniť ho, by znamenalo, zrušiť ho. Nakoľko celý sa motal okolo trestného zákona a vymedzenia sadzby za trestný čin. Čo by teda zmenili v druhom čítaní? Trestnú sadzbu? Za potrat nie doživotie ale len desať rokov v base? A za umelé oplodnenie nie 12 rokov ale len podmienka?
Problém je oveľa širší. Tón rétorov z Národnej rady ovplyvňuje posun celej krajiny. Nedávne verejné vyznania niektorých z nich spôsobili atakovanie sexuálnej výchovy na školách či démonizovanie sexuálnej orientácie. Paradoxne – predstierajú, že ich záujmom je chrániť nenarodené deti. Nič tieto deti však neochráni tak, ako dôsledná osvetová aktivita v radoch dospievajúcich.
Miera informovanosti mladých je v tejto oblasti mizerná. Pričom Informovanosť o svojom tele, o jeho reprodukčných schopnostiach a možných rizikách nákazy by malo byť gro základného vzdelania. Úrad verejného zdravotníctva uvádza, že od roku 2000 kontinuálne rastie výskyt HIV v slovenskej populácii. Rekordom bol zatiaľ rok 2014, kedy bol zaznamenaný doteraz najvyšší počet prípadov v jednom kalendárnom roku – 86 nových prípadov. Ale predpokladom je, že tento rok budeme mať nový rekord. Pretože od 1.1.2015 do 30.6.2015 bolo diagnostikovaných a epidemiologicky vyšetrených 52 nových prípadov HIV infekcie.
Je tragické, že my, Husákove deti, sme boli lepšie a dôslednejšie informovaní za čias socializmu o tom, ako sa chrániť pred pohlavnými chorobami. Varovali nás pred nechráneným stykom, ale aj pred tým, že dvadsaťpäťročná prvorodička je stará rodička. Je ohromným paradoxom, že dnes, v čase informačných technológií je vírus HIV a úmrtia na AIDS na vzostupe. Kedysi by z toho bola dráma celospoločenského rozsahu. Dnes po tejto téme ani pes neštekne. Možno aj vďaka kléru, ktorý nevdojak infiltroval do svetských vecí zásluhou ich veľvyslancov v parlamente. Tí asi zabudli, že Ježiš nebol etalón zenovej vyrovnanosti. Ak bolo treba, tak proti farizejom a obchodníkom s odpustkami zasiahol. Sám si uplietol bič, ktorým ich hnal z chrámu, prevracal im stoly a kričal na nich. Nech sa teda farizeji dneška nečudujú, že na nich kričia slušní ľudia.
Lebo šírenie tohto farizejstva zasieva zášť medzi ľudí. A má evidentný vplyv aj na zdravie celej populácie. Nech príjmu zodpovednosť za svoje tmárstvo.
