SKOK! sa nebude podieľať na pokračovaní volebnej kampane vládnej strany, ktorej podstatou je šírenie strachu a vyvolávanie pocitu ohrozenia z terorizmu na Slovensku. Vyjadrenia predstaviteľov vlády, návrhy zákonov predložené v skrátenom konaní parlamentu a konanie bezpečnostných zložiek nechráni Slovensko – práve naopak, prispieva k nestabilite a k ohrozeniu našej krajiny. Novela ústavy je predčasná, príliš obmedzujúca a schvaľovaná spôsobom, ktorý je neprípustný.
„Vládna strana Smer, aj s časťou pravicových strán, si zo šírenia strachu urobili tému volebnej kampane a účelovo sa tým snažia prekryť svoje kauzy. Nezaujíma ich, že oslabovanie pozície Slovenska v Európskej únii nás robí zraniteľnejšími pre všetky hrozby,“ zdôraznil predseda strany SKOK! a poslanec NR SR Juraj Miškov.
SKOK! nebude asistovať Smeru pri jeho volebnej kampani, a preto na rozdiel od poslancov Mostu-Híd a niektorých ďalších opozičných poslancov, nepodporil prijatie zmeny ústavy, ktorá neopodstatneným spôsobom zužuje rozsah základných občianskych práv garantovaných ústavou.
„Slovenská republika doteraz nemala skúsenosť s trestnými činmi, približujúcimi sa terorizmu. Neexistuje preto odôvodniteľná potreba, ktorá by si naliehavo žiadala takúto zmenu ústavy. Doteraz platné ustanovenia, ktoré sú novelou menené, sa neukázali ako nedostatočné. Preto je uvedená zmena neodôvodniteľná z pohľadu jej potrebnosti,“ povedal poslanec NR SR za SKOK! Martin Chren.
„V novele ústavy sa vážnym spôsobom predlžujú lehoty, počas ktorých je možné „bezdôvodne“ obmedzovať osobnú slobodu ľudí. Navyše, ešte sa nestalo, že by bol páchateľ takéhoto činu zadržaný a doterajšie lehoty sa ukázali ako nedostatočné,“ doplnil Miškov.
„Čo je však na druhej strane znepokojujúce, je odôvodnená obava zo zneužívania takýchto ustanovení a obava z posilňovania policajného štátu. Stačí napríklad vážnejšia demonštrácia, resp. séria protivládnych demonštrácií, ktoré sa nezaobídu bez výtržností, niekto ich označí za terorizmus a budú použité nové ustanovenia,“ upozorňuje Chren.
SKOK! považuje za neprípustné, aby sa novela ústavy, navyše taká, ktorá zasahuje do ľudských práv a slobôd, schvaľovala v skrátenom legislatívnom konaní. Bez riadnej a dôkladnej prípravy a diskusie, ktorá by mala takéto zmeny sprevádzať, sa ústava nemení.
„Skrátené legislatívne konanie je totiž mimoriadnym spôsobom prijímania legislatívy, pričom musia byť splnené zákonné dôvody, a tie v tomto prípade splnené neboli,“ uzavrel Miškov.
