Tok peňazí do rúk pána Čičmanca je pritom relatívne transparentný. Ministerstvo vydá rozhodnutie vo všeobecnom hospodárskom záujme Slovenským elektrárňam, že na ďalší rok musia z domáceho uhlia vyrobiť toľko a toľko elektriny. Na Úrade pre reguláciu sieťových odvetví im následne odklepnú pevnú cenu za každú takto vyrobenú kilowatthodinu, a podľa zákona padajúceho exkrementu o toto navýšia naše účty za elektrinu. Bez pár percent je pevná cena vlastne cenou uhlia, ktoré Slovenské elektrárne musia nakupovať iba a jedine u pána Čičmanca.
Tu sa teda kruh zdanlivo uzatvára. Uvedený popis však kruh nijako nepripomína, a tak asi iba málokoho prekvapila malá domov, ktorú údajne roky prihrával bývalý poslanec Jánoš do straníckej pokladne SMER-u. Koľko to do dnešného dňa mohlo byť môžeme iba hádať. Pokiaľ však Jánošov miliónový byt na Kolibe, stotisícové audi, či hodinky za 30 tisíc eur boli kupované z odmeny za výber sponzorského, potom samotný „dar“ strane SMER mohol byť sumárne aj niekoľko desiatok miliónov. Napokon stačí si spočítať, koľko sme sa na podporu ťažby domáceho uhlia naskladali v cene elektriny za posledných 10 rokov. Je to viac ako 600 miliónov eur.
A keďže na ministerstve hospodárstva sa v septembri rozhodli proaktívne prikázať výrobu elektriny z domáceho uhlia tentokrát nie na jeden rok, ale rovno na 14, pán Čičmanec má do roku 2030 ďalších jeden a pol miliardy eur istých. Konečne sa tak dozvedáme, pre ktorých ľudí to ten Robert Fico, podľa hesla na aktuálnych predvolebných plagátoch, vlastne robí.
K tej jeden a pol miliarde hore komínom si treba ešte pripočítať hodnotu poddolovaného územia, zničeného životného prostredia a poškodené zdravie stoviek baníkov. Toto nikto nezaplatí a hlavne to posledné sa ani vyčísliť nedá. Je absolútne nepochopiteľné, že niekto tak tvrdošijne, evidentne iba v záujme vlastnej peňaženky, je ochotný riskovať každý deň zdravie a životy stoviek ľudí. V novom priemyselnom parku v Prievidzi pritom majú firmy núdzu o pracovníkov. Táto núdza je však zrejme aj v Hornonitrianskych baniach, ktoré už dnes musia zamestnávať desiatky baníkov z Rumunska. Domáci sociálny rozmer podpory ťažby uhlia je zrazu fuč.
Na jedného baníka, Slováka aj Rumuna, prispievame rovnako po 25 tisíc eur ročne v účte za elektrinu. A minimálne ďalších 14 rokov ešte budeme. Túto elektrinu ale potrebovať nebudeme. Uhoľná elektráreň v Novákoch má výkon celkovo 482 MW. Spustením tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach v najbližších dvoch rokoch tento výkon prevýšime dvojnásobne a Slovensko sa stane čistým exportérom elektriny. Aký bude význam nováckej elektrárne? A čo bane, ktoré fungujú iba vďaka dotáciám? Možno ako múzeum politickej korupcie by boli ziskovejšie.
Zatvárať bane však nikto nemusí a ani nepožaduje. Strana SaS má v programe ukončenie nesystémovej podpory ťažby uhlia, nie rušenie pracovných miest v baniach. Podpora je evidentne iba pre pár vyvolených, no bez dotácií sa doma oplatí pracovať, podnikať a žiť každému.
