Ďakujem za príležitosť otvoriť túto konferenciu. Pozvanie som prijal veľmi rád, pretože budete hovoriť o téme, ktorú zdôrazňujem prakticky na každom stretnutí so svojimi európskymi partnermi. Je to téma energií, energetickej bezpečnosti, diverzifikácie zdrojov energie. Je to téma, ktorá je dôležitá nielen pre posilnenie vnútorného trhu Európskej únie a jednotlivých členských krajín, ale aj ako nástroj, ktorým dokážeme čeliť klimatickým zmenám.
Rád by som však začal širšie. Ďalším slovom, ktoré v poslednom období často vyslovujem pri téme energie, je slovo solidarita. Solidarita je základom fungovania Európskej únie aj schopnosti nás všetkých hľadať a dohodnúť spoločné riešenia. Solidarita ako princíp úspešného európskeho mierového projektu je v ostatných rokoch pod veľkým tlakom — teroristické útoky v Paríži, migračná kríza, rusko-ukrajinská kríza i problémy v eurozóne testujú našu schopnosť dokázať sa vôbec dohodnúť na spoločnom postupe.
O potrebe solidarity hovorím preto, lebo bez nej nebude možné naplniť ani ciele ambiciózneho projektu Energetickej únie, ktorý je hlavnou témou tejto konferencie. Cieľom Energetickej únie, tak ako bol predstavený vo februári tohto roku Európskou komisiou, je zabezpečiť cenovo dostupnú, bezpečnú a udržateľnú energiu pre Európu a jej občanov.
Pripomeňme si, že plynová kríza v roku 2009 spôsobená prerušením dodávok zemného plynu z Ruska cez Ukrajinu bola priamym ohrozením ekonomickej bezpečnosti Slovenska. Takmer 800 slovenských podnikov muselo na dva týždne zastaviť výrobné aktivity, čo spôsobilo straty vo výške viac než jednej miliardy eur. Ak by kríza trvala dlhšie, jej ekonomické dopady mohli byť doslova dramatické.
V krízovom čase sme veľmi ocenili solidaritu a podporu zo strany inštitúcií EÚ. Od plynovej krízy uplynulo 6 rokov a vďaka tejto podpore, opatreniam vlády rovnako ako i opatreniam spoločností zabezpečujúcich dodávky aj tranzit plynu je dnes Slovensko bezpečnejšou krajinou.
Hovoriť o solidarite v súvislosti s energetickou bezpečnosťou je na mieste aj po vypuknutí vojny na Ukrajine. Práve hrozba opätovného prerušenia dodávok zemného plynu po skúsenostiach spred šiestich rokov bola bezprostredným motívom pre projekt Energetickej únie. A dôležitým prvkom tejto snahy bola aj pomoc Ukrajine. Spustením reverzného toku plynu Slovensko výrazne prispelo k zvýšeniu jej energetickej bezpečnosti. Pomohli sme tak veľkou mierou k naplneniu dohodnutých cieľov politiky EÚ voči Ukrajine.
Nemôžeme v tejto súvislosti ignorovať skutočnosť, že ruská spoločnosť Gazprom v spolupráci so skupinou európskych firiem, pripravuje realizáciu projektu Nord Stream 2, ktorý môže znamenať úplné zastavenie dodávok plynu z Ruska do Európy cez Ukrajinu a Slovensko. Viacerí naši partneri v EÚ argumentujú, že je to „iba“ obchodný projekt súkromných spoločností a nemala by sa do neho miešať politika.
Musím zdôrazniť, že tento postoj je v rozpore so záujmom znižovať závislosť na ruskom plyne. Je v protiklade s našimi skúsenosťami, aké dramatické dôsledky môže mať zneužívanie dodávok plynu ako nástroja na dosahovanie politických cieľov. Je namierený priamo proti strategickému a dôležitému cieľu stabilizovať situáciu na Ukrajine a umožniť jej ďalší rozvoj.
Pokiaľ budeme ochotní akceptovať, že Nord Stream 2 je „iba“ súkromný biznis, potom, žiaľ, dáme za pravdu euroskeptikom, ktorí tvrdia, že celý projekt EÚ je iba obyčajný biznis.
Očakávam, a budem naďalej hľadať podporu partnerov, že v rámci Energetickej únie nájdeme mechanizmy, ktoré predídu kvázi súkromným projektom, ktoré vo svojom dôsledku poškodzujú strategické záujmy členských krajín. Aj tento príklad ukazuje, že bez solidarity nebude možné naplniť nielen literu, ale ani hlavnú východiskovú myšlienku Energetickej únie.
Vážené dámy, vážení páni,
prehĺbenie jednotného trhu EÚ o trh s energetickými komoditami považujem za strategicky významný cieľ. Pomôže ekonomikám členských krajín, pomôže ich bezpečnosti. Ale mohol by zároveň posilniť aj našu politickú súdržnosť, ktorá pod vplyvom nedávnych kríz dostala viacero silných úderov. Som presvedčený, že projekt Energetickej únie si zaslúži podporu zo strany vlád i verejnosti členských krajín.
Znepokojujú ma preto hlasy, ktoré zaznievajú v našej domácej diskusii, že nebude možné dosiahnuť harmonizáciu regulačných politík z dôvodu rozdielnej štruktúry priemyslu a kúpyschopnosti obyvateľstva. Rovnako ma znepokojuje, že máme stále jednu z najvyšších cien elektriny v regióne, čo neprispieva ku konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Je prirodzené, že členské štáty si strážia národné regulačné politiky— ale ak sa chceme pohnúť dopredu, musíme byť schopní myslieť dopredu a robiť správne strategické rozhodnutia.
Oceňujem preto, že táto konferencia má na programe rokovanie o závažných otázkach v oblasti energetiky, ktoré sú kľúčové pre ďalší rozvoj Európskej únie i kvalitu života našich občanov. Želám Vám všetkým úspešné rokovanie a našim zahraničným hosťom príjemný pobyt na Slovensku.
