Sklamaný Jahnátek sa pýtal kolegov v Bruseli: Kto má odvahu vyjsť medzi protestujúcich farmárov?

0
Ľubomír Jahnátek, bývalý minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (Autor: SITA)

Päťstomiliónový balík na podporu farmárov je z pohľadu Slovenska málo ambiciózny, pretože nerieši podstatu problému, a teda citeľný prepad výkupných cien mlieka. „Kto má odvahu vyjsť medzi protestujúcich farmárov a prečítať túto predstavu o riešeniach?“ vyhlásil minister Jahnátek po rokovaní s rezortnými kolegami štátov dvadsaťosmičky. Spomínaný balík s načrtnutými opatreniami podľa neho nerieši akútne problémy prvovýrobcov a spracovateľov mlieka, a to ani na Slovensku.

Pod tlakom sú aj spracovatelia na Slovensku

Prebytky mlieka na trhu a obrovský prepad výkupných cien spôsobujú dva faktory – ruské embargo a slabnúci dopyt z Číny. Tento problém významným spôsobom zosilňuje aj ukončenie výrobných kvót (od apríla 2015). Pod tlakom sú aj prvovýrobcovia a spracovatelia na Slovensku. V júli 2015 dosiahla priemerná cena surového kravského mlieka 0,26 eura za 1 kg, čo predstavuje 5-ročné minimum. Pripomeňme, že priemerná cena v EÚ je na úrovni približne 0,29 eura za 1 kg.

Ruské embargo spôsobilo značné komplikácie

Čo navrhuje Slovensko? Minister pôdohospodárstva  považuje za najúčinnejšie riešenie stabilizovanie trhu prostredníctvom dočasnej regulácie, napríklad mliečnymi kvótami počas platnosti ruského embarga. Ďalej sa podľa ministra Jahnátka treba zamerať na marže v obchodných reťazcoch. „V čase, keď sa rozhodovalo o ukončení mliečnych kvót, nikto nepredpokladal komplikácie v podobe ruského embarga,“ pripomenul minister Jahnátek s tým, že výrobcovia mlieka v danom čase zvyšovali stav zvierat. „Nie som zástanca stálej regulácie, ale dočasného mechanizmu áno,“ spresnil.

Opatrenia sú nedostatočné

Podľa Ľubomíra Jahnátka by diskusia o situácii na trhu s mliekom mala pokračovať aj na budúcotýždňovom neformálnom rokovaní ministrov v Luxemburgu. Podobný názor zdieľajú aj ďalšie krajiny EÚ. Slovensko požiadalo, aby medzitým Európska komisia upresnila kľúč, podľa ktorého bude 500 miliónov eur rozdelených medzi jednotlivé krajiny EÚ. Zároveň požaduje spresniť aj možné spôsoby využitia národnej obálky. Podľa predbežných informácií pôjde napríklad o skoršie zálohové priame platby, nové schémy súkromného skladovania či dodatočné prostriedky na propagáciu mliečnych výrobkov. „Nejde o opatrenia vhodné na riešenie akútnej krízy,“ uzavrel Ľ. Jahnátek.

 

- Reklama -