Napríklad to, že existuje významný priestor pre zníženie daní a to aj pri znižovaní deficitu, to, že v niektorých oblastiach sme na konci rebríčka krajín OECD (zdravotníctvo) a nedostatok systémových riešení sa zakrýva marketingovou hmlou, to, že balíčkové rozdávanie výhod premiérom sa zmenilo na systém a to, že balíčky pomáhajú obhajovať, teda aj zakrývať odklon od cesty k vyrovnanému rozpočtu.
1.Štát vybral od ľudí v roku 2014 o 1,3 miliardy eur viac než plánoval, tento rok ku koncu júla medziročne už o 1,5 miliardy viac. Prvý Ficov sociálny balíček mal vraj hodnotu 250, druhý 200 miliónov eur. Aj s veľkou rezervou mohla byť pokojne zavedená rovná daň dokonca aj na úrovni 15 % z príjmov všetkých právnických a fyzických osôb.
Presne tak, ako to ponúka SaS vo svojom ekonomickom programe Agenda 2020. Obozretne, až k 1.1.2019. Po prechodnom znížení na úroveň 19 %, ktoré by sa zrealizovalo okamžite po voľbách. Body programu 1.1.1. a 1.1.2.
Robert Fico hrá však na to, že ho bude lepšie vidno, ak pošle ľuďom peniaze, než keby im ich nechal.
2.Debaty o tom, čo všetko je, mohlo by byť a bude ešte „zadarmo“ sú nepochybne pre verejnosť atraktívnejšie než debaty o systémových reformách. Pekne je to vidno na príklade zdravotníctva.
Podľa štúdie INEKO umieralo u nás na diagnózy, ktoré sa považujú za úspešne manažovateľné zdravotnou starostlivosťou, predčasne dvakrát viac ľudí ako bol priemer OECD. V rámci OECD dokázalo od roku 1990 do roku 2011 sedem z desiatich krajín redukovať úmrtnosť na ischemickú chorobu srdca o viac ako 40 % (Česko o 41 %). U cievnych chorôb mozgu podobné zlepšenia (o 40 – 74 %) dosiahlo až 9 z 10 členských krajín OECD. V uvedených porovnaniach vykázalo Slovensko iba stagnáciu, v prípade ischemickej choroby srdca dokonca nárast počtu úmrtí.“
Štúdia ďalej konštatuje, že v našom zdravotníctve existuje enormný priestor pre zlepšovanie a prináša sériu odporúčaní. Medzi prvými je pravidelne merať kvalitu a efektívnosť v zdravotníctve a zverejňovať dáta.
Presne tak, ako to ponúka SaS vo svojom ekonomickom programe Agenda 2020: „Rozšírime meranie, porovnávanie a zverejňovanie kľúčových ukazovateľov výkonu verejnej správy. Tieto merania, porovnávania a zverejňovanie zavedieme do všetkých oblastí (školstva, zdravotníctva, súdnictva, prokuratúry, súdnictva, atď.).“ Bod programu 5.2.3.
V tejto situácii vládny balíček ponúka zdravotníctvu „obnovu spoločných priestorov štátnych nemocníc“. Robert Fico hrá na to, že krajšie čakárne v nemocniciach ocení mnoho voličov oveľa viac než „manažment štátu pomocou kľúčový indikátorov výkonu“.
3.Ficove balíčky na prvý pohľad vyzerajú ako balíčky, ktoré majú pomôcť v havarijnej situácii. V skutočnosti je to už systém. Nerozdáva len premiér. Jeho kolega napríklad „rozdáva“ po obciach hasičské autá.
Slovensko si postupne zvyká na to, že bohatstvo sa netvorí dole, ale prichádza zhora. Od konkrétnej strany. Konkrétnym obciam, firmám, voličom. Aby bolo jasné, kto má byť komu vďačný a konkrétne za čo.
Takáto zmena spoločnosti je možná iba v prípade, že vláda rozhoduje o poskytovaní veľkých výhod bez toho, aby vopred vyrátala a zverejnila ich dopady. Dodnes nie sú k dispozícii jasné informácie o nákladoch na vlaky „zadarmo“, nie je jasné, ktoré sociálne skupiny z nich benefitujú najviac a ktoré na ne najviac doplácajú atď. Dôležité vládne rozhodnutia spojené s poskytovaním financií by mali byť robené až na základe zverejnených analýz ich dopadov.
Tak, ako to navrhuje SaS vo svojom ekonomickom programe Agenda 2020. Bod programu 6.1.9.
4.Balíčky pomáhajú zdôvodniť deficity. Slovenská verejnosť nie je veľkým fanúšikom deficitov a dlhov. Myslí konsolidačne. Ale cíti sociálne. A tak toleruje Ficovi nárast deficitu aj v dobrých časoch, medzi rokmi 2013 a 2014. Veď vie, že ide o opatrenia typu, aby do materských škôl mohlo chodiť viac detí, aby deti a dôchodcovia platili menej za lieky, aby sa postavili školy tam, kde už nestačia kapacity… Pritom, náklady na balíčky sú niekoľkonásobne nižšie než medziročné rasty štátnych príjmov.
Smerovanie k vyrovnanému rozpočtu je záväzkom všetkých u nás povolených politických strán. Vyplýva to z ústavného zákona. Odklon od cesty k rozpočtovej nule je odklonom od základov spoločnosti. Nech je zdôvodnené akokoľvek šikovne.
Eugen Jurzyca