Odklad splátok úverov, o ktoré môžu požiadať ľudia v bankách najviac na deväť mesiacov, sa podľa Národnej banky Slovenska (NBS) ukazuje ako pozitívne opatrenie. Určité domácnosti sa však aj po skončení splátkového moratória môžu ocitnúť v problémoch, čo môže spôsobiť nárast zlyhaných úverov. Niektorí totiž už pred krízou nemali dostatočnú finančnú rezervu alebo splátky ich úverov im ukrajovali z výplat viac, ako si mohli dovoliť. Bankový sektor by však mal vďaka dostatku kapitálu zvládnuť aj prípadné výraznejšie straty.
Záujem ľudí, ale aj podnikov o odklad splátok je masívny. Už len pred účinnosťou tohto opatrenia bolo v bankách podaných 18.000 žiadostí. Podľa údajov Slovenskej bankovej asociácie od začiatku koronakrízy retailoví klienti podali 160.104 žiadostí o odklad, od účinnosti Lex korona zákona k 23. týždňu podali 141.823 žiadostí a firemní klienti podali 7055 žiadostí. NBS hodnotí, že odklad splátok prispieva k zlepšeniu finančnej situácie domácností a podnikov a zároveň znižuje aktuálne kreditné riziko v bankách.
“Opatrenie malo veľmi pozitívnu odozvu medzi obyvateľstvom aj komerčnými bankami, ktoré to zvládli. Odhadujeme, že toto opatrenie je niekde na úrovni okolo 800 miliónov eur kumulatívne za celých 9 mesiacov. Peniaze zostávajú na záchranu pracovných miest, malých podnikateľov, na zachovanie životnej úrovne. Negatívom však je, že sme stratili orientáciu v čase. Aj my, aj komerčné banky strácame viaceré informácie o kvalite klientov,” priblížil na tohtotýždňovej tlačovej konferencii aj guvernér NBS Peter Kažimír.
Dôvodom je, že ukazovatele zlyhania portfólií sú počas obdobia odkladu splátok skreslené, keďže nie je možné sledovať zlyhania pre skupinu úverov v moratóriu.
Aj napriek pozitívnej odozve je tak bankový sektor vystavený riziku zlyhávania úverov.
“Ak sa finančná situácia domácností do obnovenia povinnosti pokračovať v splácaní nezlepší, môže nastať výrazné zhoršenie kreditnej kvality portfólií,” upozorňuje NBS vo svojej aktuálnej Správe o finančnej stabilite. Časť domácností totiž vstupovala do krízy s nízkymi úsporami a vysokým podielom splátok k príjmu.
“Takisto dôležitú úlohu bude zohrávať dĺžka ekonomického prepadu. Ten ovplyvní fakt, či domácnosti budú schopné opäť splácať svoje záväzky po ukončení obdobia odkladu,” upozorňuje NBS. Preto je dôležité, aby si ľudia, ktorí požiadali o odklad splácania, v rámci svojich možností vytvárali rezervy na návrat k splácaniu úverov.
Miera nezamestnanosti v apríli tohto roka vzrástla na 6,57 %, počas mimoriadneho stavu sa znížil aj počet pracovných ponúk na trhu práce. Podľa údajov zo Zisťovania o finančnej situácii a spotrebe domácností (HFCS) NBS upozorňuje, že až 10 % z nich nemalo pred vypuknutím pandémie vytvorené žiadne finančné rezervy na horšie časy. Pri úplnom výpadku príjmov a bez zohľadnenia zmierňujúcich opatrení zo strany štátu má 20 % domácností rezervy najviac na jeden mesiac a polovica domácností maximálne na šesť mesiacov. Aj iné uskutočnené prieskumy na Slovensku poukazujú na nízke finančné úspory ľudí a ich obavy z finančných problémov.
NBS odhaduje, že napriek zmierňujúcim opatreniam zo strany štátu sa v dôsledku pandémie počet domácností v riziku zvýši o 35.000 až 48.000. Ide o také rodiny s odkladom splátok, ktorých príjmy a úspory nebudú počas 9-mesačného obdobia dostatočné na pokrytie nevyhnutných životných nákladov.
“Tieto vplyvy sa odhadujú za predpokladu, že v dôsledku pandémie stratí prácu, respektíve hlavný príjem 10 % zamestnaných a samostatne zárobkovo činných osôb (SZČO). Tiež predpokladáme, že príjem ostatných klesne o päť percent až 10 %. K tomuto nárastu možno pripočítať približne 110.000 domácností, ktoré aj pri možnosti odkladu splátok boli vo výraznom riziku už pred vypuknutím pandémie. Ide najmä o nízkopríjmové domácnosti,” priblížila NBS.
Ďalších približne 11.000 až 22.000 domácností sa môže dostať do situácie, v ktorej budú schopné pokryť svoje životné náklady len s veľmi nízkou rezervou.
“Ak sa pozrieme len na domácnosti splácajúce úver na bývanie, nárast takýchto domácností v riziku je podobný ako pri celkovej populácii. Pri spotrebiteľských úveroch bude pravdepodobne nárast úverov v riziku vyšší, približne na úrovni 2,8 % až 3,7 %,” vyčíslila NBS. Očakáva sa totiž, že ak budú mať klienti problémy, spotrebiteľské úvery prestanú splácať ako prvé.
Z hľadiska príjmov sú finančným problémom vystavení podľa NBS najmä ľudia zo strednej príjmovej triedy. V skupine s čistými príjmami od 1000 eur do 1400 eur by mohol vzrásť podiel domácností v riziku od 3,6 percentuálneho bodu (p. b.) do 4,4 p. b.
“V skupine s nižšími príjmami čelila finančným problémom takmer pätina domácností už pred vypuknutím koronakrízy, ale v dôsledku pandémie tento podiel vzrastie menej ako v strednej príjmovej skupine. Naopak, v skupine s príjmami nad 1400 eur vzrastie podiel v riziku približne len o 0,5 p. b.,” hovorí NBS. Vyššiemu riziku sú vystavení aj živnostníci a podnikatelia.
Banky by však zatiaľ mali zvládnuť aj horší vývoj. “Aj v takýchto relatívne zlých scenároch bude mať bankový sektor dostatok regulatórneho kapitálu. Sme v oveľa lepšej situácii na absorbovanie týchto rizík ako počas minulej finančnej krízy. Zatiaľ rátame s vlnou zlyhaných úverov, ale nie až v takej miere, aby to ohrozilo solventnosť bánk,” zhodnotil viceguvernér NBS Ľudovít Ódor.
