Donald Trump prichádza s jedným silným vyhlásením za druhým. V interview pre britský denník The Times skritizoval okrem iného EÚ aj nemeckú kancelárku za migračnú politiku. Domnieva sa, že keby EÚ nenútila krajiny prijímať migrantov, Británia by nevystúpila a otvorenú politiku kancelárky Angely Merkelovej voči utečencom označil za „katastrofálnu chybu“. Kancelárka a ďalší štátnici už sa proti tomu ohradili. Obe strany deklarujú, že chcú začať s čistým stolom. Podarí sa im to?
Kancelárka Merkelová a podobní európski lídri si môžu priať a chcieť, čo len chcú. Začínať s Trumpom s čistým stolom nebudú. Objektívne sa to ani nedá. Minulosť rovnako ako prítomnosť sa nedá vymazať. Ani úradník, EÚ-stachanovec ani blázon nenájde jeden čistý stôl v kanceláriách EÚ. Ak bolo doteraz spojenectvo EÚ a USA asymetrické, tak také aj zostane. Len s tým rozdielom, že EÚ byrokrati budú vo väčšom strese z neschopnosti pochopiť, čo sa okolo nich deje. Podobne ako je to na WEF v Davose. Mocní lídri a ich pomocníci tápajú, čudujú sa, majú obavy a strach. Napríklad Moises Naim z neziskovej organizácie Carnegie Endowment for International Peace dokonca priznal: Existuje zhoda, že sa deje niečo veľké… Nepoznáme ale dôvody, ani ako sa k tomu postaviť. EÚ neurobila nič preto, aby sa stala rovnoprávnym právnym spojencom, t. j. partnerom USA. Naopak. EÚ si dovolila byť zneužitá pre rôzne vojny cez NATO bez toho, aby budovala svoju armádu. EÚ si dovolila kopírovať finančnú politiku FED-u bez toho, aby vzala na zreteľ odlišnosť politických a ekonomických podmienok, vrátane politiky požičiavania.
Že je euro v tzv. koši rezervných mien, to nerobí politické euro hospodárskym eurom. EÚ si dovolila inštalovať vlastnú formu MZV bez toho, aby si priznala, že zahraničnú politiku nemožno robiť bez definície národných záujmov, v tomto prípade EÚ záujmov, bez hospodárskej meny, bez vlastnej armády odhodlanej presadzovať národné záujmy aj vojenskou silou a v neposlednom rade bez vlastných komunikačných sietí a lojálnych občanov. EÚ neurobila to, čo mohla: budovať spravodlivú spoločnosť, v ktorej by bola zakotvená lojalita občanov k EÚ ako pôvodne deklarovanej mierotvornej štruktúre. Naopak. EÚ dovolila najväčšiu akumuláciu súkromného majetku, najväčšiu mieru verejného dlhu na svete a propagáciu virtuálnych hodnôt.
EÚ dokonca nedávno podľahla hlasom Sirény a zmluvne sa približuje k NATO, dokonca aj vo vedeckom výskume. EÚ nevypracovala vlastnú adekvátnu zahraničnú politiku vrátane alternatív vyplývajúcich zo skúsenosti (Bismarcka a iných) princípov geopolitiky a geostratégie (ako je definoval napr. Halford Mackinder) a objektívnych transformačných procesov vo svete. EÚ sa nepripravila na možnosť, že bude mať za partnera narcisa a obchodníka, ktorý sa už dávno pred prezidentskou kampaňou zaoberal situáciou v USA a vo svete a čakal na vhodný čas úspešne kandidovať. Po svojom zvolení za prezidenta Trump nemôže inak hodnotiť EÚ a NATO, než ako to doteraz robí. Preto nešťastná EÚ bude naďalej slúžiť národným záujmom USA, bude v napätom vzťahu k USA; a môže byť, pri veľkom šťastí, piatym kolesom na vozidle, po USA, Číne, Rusku a Indii. Aby EÚ mohla byť piatym kolesom, musí si uvedomiť svoju reálnu moc, obmedziť pokrytectvo s virtuálnymi hodnotami a transformovať sa do servisnej organizácie pre svojich občanov. Ako minimum.
Brexit je podľa Trumpa „veľká vec“. V už spomínanom rozhovore uviedol: „Ľudia a štáty chcú svoju vlastnú identitu a Spojené kráľovstvo chce takisto svoju identitu.“ Domnieva sa, že budú EÚ opúšťať ďalšie štáty. Môže tento postoj amerického prezidenta nejako ovplyvniť nálady v členských krajinách?
Neviem, ako odpovedať. Máte na mysli nálady občanov členských krajín alebo nálady vlád členských krajín? S najväčšou pravdepodobnosťou ovplyvnenie ako také pôjde po ceste reaktivity, nie aktivity EÚ. Prakticky žiadny štát EÚ nie je suverénny v zmysle tradičných definícií suverenity. NSR má desiatky amerických vojenských základní, podobne ako Taliansko a Španielsko… Po odchode Británie z EÚ zostane EÚ iba jedna atómová veľmoc: Francúzsko. Tá si uvedomuje význam jedného zo svojich prísloví: Aj čert bol krásny, keď bol mladý. Francúzsko pod vedením pána Fillona alebo pani Le Penovej sa bude orientovať na staré pravdy: Do zatvorených úst nevletí mucha. To aj pre svoju históriu, charakter a s ohľadom na bezmocnosť ďalších členov EÚ konajúcich na princípe konsenzu. V neposlednom rade bude pôsobiť praktická nemožnosť referend v kľúčových otázkach štátu, vrátane obyčajných bilaterálnych zmlúv o voľnom obchode. Ovplyvnenie sa preto podľa mňa v predstaviteľnej budúcnosti prejaví v ďalšom oslabení EÚ ako takej. Jej transformáciou do inej formy pod názvom EÚ nemôžem vylúčiť.
Popri značnej kritike smerom k Európskej únii však 45. prezident Spojených štátov nezľavil ani zo svojich kritických názorov na NATO, ktoré označil za „zastarané“. Trump v rozhovore príliš nepotešil ani „vojnových jastrabov“, keď hovoril o možnom zrušení protiruských sankcií výmenou za dohodu o znížení počtu jadrových zbraní. Je to dobrý obchod alebo nie?
Trump bude mať, ak už nemá, dostatok informácií dovoľujúcich hodnotiť zmysel atómových zbraní a ich počtu. Osobne som presvedčený, že dnes nešťastné demokratické a republikánske elity USA, a všetky ostatné liberálne vo svete, majú pud sebazáchovy. Atómová zbraň je pravdepodobne tou poslednou zbraňou, ktorú sa rozhodne akýkoľvek jej vlastník použiť. Dovtedy sa bude snažiť využiť celý rad iných zbraní a metód, ktoré môžu priviesť ako nepoučiteľne javiace sa elity k rozumu. Ak už dnes umiera bezdetný nemecký žurnalista vo veku 56 rokov, ktorý v minulom roku zverejnil vplyv tajných služieb na prácu žurnalistov, v danom prípade FAZ, podľa oficiálnych správ na srdcovú slabosť, jeho kniha je prakticky zakázaná a akákoľvek otázka k jeho prípadu zostáva nezodpovedaná, viem si predstaviť, že v kritickej hodine X nie je problém pre patrične schopný štát poslať pre výstrahu do nebies alebo pekla bez hluku niekoľko členov nepriateľskej dynastie alebo elít bez toho, aby o tom verejnosť mohla, aj post mortem, diskutovať. Prečo by mali umierať milióny ľudí, ktorí rovnako nič ovplyvniť nemôžu, keď je možné sa vyrovnať s bábkarom alebo jeho poverenými inými prostriedkami a metódami? Prečo mať obrovskú NATO administratívu, keď rozhodnutie sa rovnako prijíma vo Washingtone a vojenské základne USA nikto vyhodiť z EÚ nemôže? NATO nie je predsa nič iné ako štruktúra legalizujúca americké vojenské bázy na cudzom území, ktorému sa hovorí spojenecké.
Očakávaný Trumpov príklon k Rusku zmiernilo „grilovanie“ jeho kandidátov do čela niekoľkých rezortov vrátane Rexa Tillerson, ktorý má byť ministrom zahraničia. Ten spolu s kolegami Jeffom Sessions, Jamesom Mattisom a Mikom Pompeom v Senáte hovorili o Rusku takmer výlučne kriticky. Tillerson dokonca označil anexiu Krymu za protiprávnu. Išlo o snahu zapáčiť sa niektorým senátorským jastrabom alebo to s blízkymi vzťahmi s Kremľom nebude také horúce?
Tzv. grilovanie slúži na uspokojenie predstáv pýtajúcich sa a koná sa v určitej konkrétnej politicko-ekonomickej situácii. Tá sa môže v dnešnom svete zmeniť každú chvíľu. Preto jeho hodnota je relatívna. Reálny život ukáže rozdiel medzi tým, čo páni povedali pri grilovaní, a čo budú robiť v skutočnosti. Obdobie sľubov a dvojitých štandardov a rečí sa nenávratne končí. Neznalosť totiž neospravedlňuje. Podobne ako Rusko nie je jednoducho Európou ani Áziou, platí, že prípadné spojenie Ruska s Čínou by znamenalo najväčšiu porážku Západu v písanej histórii.
Neviem, ako Trumpovi poradcovia hodnotia napríklad ústretovosť Číňanov voči ruským penzionovaným vedcom a inžinierom na severe Číny, napríklad v provincii Chej-lung-ťiang, ktorej správnym centrom je mesto Harbin (Cha-er-pin, pchin-jinom Ha'ěrbin). V tomto subprovinčnom meste v ČĽR budovanom od konca 19. storočia v európskom štýle – odtiaľ prezývka Moskva či Petrohrad Východu, ležiacom na rieke Sungari neďaleko hranice s Ruskom, sa tvorí niečo nové, čo možno porovnať so zrodom tzv. nového heartlandu, v zmysle spomínaného Brita Mackindera. Ak sa potvrdí úloha Henryho Kissingera v tíme Trumpa, celkom určite nebude Trump opakovať frázy Obamu. USA, a vlastne aj EÚ, sa doteraz márne snaží položiť Rusko a Putina na lopatky. Ignorujú pritom, že všetky pokusy ovládnuť Rusko silou sa v minulosti skončili prehrou.
Výsledkom objektívneho procesu takého snaženia a konania je približovanie sa Ruska Číne. Takéto spojenectvo je pre úlohu USA vo svete potenciálne zničujúce. Predpokladám, že Trump a jeho poradcovia vedia oveľa viac na túto tému ako ja, a ako môžem odpovedať. Preto hodnotím výroky Trumpa na adresu Ruska ako pokus, ktorý by mohol slúžiť USA na zaujatie centrálnej politickej pozície medzi Ruskom a Čínou. Pretože dnes rozhoduje ekonomická sila, musí sa Trump snažiť zmenšiť vplyv Číny. To sa dá dosiahnuť iba pri znížení hospodárskeho rozvoja. USA môžu byť najsilnejším štátom len dovtedy, kým vývoj a rozvoj Číny nebudú väčšie než samotných USA. V tomto kontexte sa nezmieňujem o násilnej vojenskej intervencii vedúcej k oslabeniu Číny a pozastaveniu jej rastu, lebo toto riešenie by viedlo pravdepodobne k zničeniu sveta. Rusko v tejto hre sa tiež môže snažiť zaujať centrálnu pozíciu. Tá by však bola iná než tá popísaná, ktorou sa môže snažiť zaujať Trump: centrálne geograficko-politickou pozíciou. Tá sa kvalitatívne odlišuje od centrálnej politickej pozície. V súčasnosti vstupuje pragmatická, nezideologizovaná trojica Trump, Putin, Si Ťin-pching na svetovú scénu. Politikárčiaca trojica Junckers, Tusk a Tajani dostanú lekciu, že je jedno, či je mačka biela, alebo čierna. Dobrá mačka je tá, ktorá chytá myši, zanechal nám Teng Siao-pching. Lekcia z prípadného pridruženia sa Indie a ASEAN k trojici pragmatikov bude tou druhou, ktorú si zaslúžime. Nemenej tvrdou lekciou.
Nastupujúci prezident je z mnohých strán ostreľovaný ako populista, rasista, antiglobalista, ale publicista a znalec americkej politiky Roman Joch tvrdí, že Trumpovo prezidentovanie žiadnou nezodpovednou populistickou rebéliou nebude. Už preto, že sivou eminenciou jeho zahraničnopolitického tímu je „patriarcha globálnych elít“ Henry Kissinger. Bude Trump prezident úplne iný od Trumpa kandidáta? Alebo sa predpovede o neriadenej strele s nulovými skúsenosťami z politických funkcií potvrdia?
Celkom určite bude Trump v prezidentskom kresle iný než v predvolebnom. Zostane nepravidelným, čo nielen vyhlásil v interview, ale čo je aj typické pre narcistov jeho typu. Tí si nechodia pre radu k lekárovi alebo psychiatrovi. Chodia tam preto, aby lekára alebo psychiatra obohatili. Preto všetci, ktorí budú Trumpovi radiť, s ním spolupracovať alebo s ním mať ako s politickým partnerom čo dočinenia, sa budú učiť a obohatia sa. Kto to nepochopí, tomu nebude pomoci.
Niektorí publicisti stále, podobne ako v kampani, varujú pred Trumpovým údajným hulvátstvom, klamaním a agresivitou a bijú na poplach, že takýto politický štýl v Bielom dome bude hrozbou pre svet a môže vyvolať vojny. Už teraz Trumpovi evidentne prekáža menová politika Číny a nielen to. Do akej miery je pravdepodobné, že výbušným problémom môžu byť práve vzťahy s Pekingom?
O prvej časti otázky: v hulvátstve a agresivite nie je doteraz Trump v prvej lige. O mŕtvych sa má hovoriť len dobre. Ale ak by ste raz, ako ja osobne, počuli napríklad Borisa Jeľcina, Richarda Holbrookea hovoriť a vyhrážať sa, alebo mali možnosť sa bližšie zoznámiť s Čechmi milujúcimi pani Madelaine, mali by ste celkom určite inú predstavu o hulvátstve a agresivite. Podobných príkladov by som mohol uviesť viac. Za oponou sa hovorí inak než na javisku, v šatniach ešte horšie. Čo sa týka klamstva: kto z politikov neklame, respektíve už nie je patologickým luhárom? Čo sa týka Číny, bude zaujímavé pozorovať, ako budú vedľa seba pôsobiť globalizácie ako absolútna potreba pre expanzívny USA systém ako dočasná potrebu pre rozvoj Číny dovtedy, než vybuduje Čínou kontrolovanú infraštruktúru pre tzv. slobodný obchod, a ako absolútne nepotrebnú pre rozvoj Ruska. V tomto kontexte sa totiž bude odohrávať aj menová politika. Takže, vzťahy Washingtonu s Pekingom nemôžem hodnotiť izolovane ako problém výbušný, menej výbušný či nevýbušný. A celkom iste nie bez hodnotenia vplyvu Ruska.
Čo sa týka ekonomiky, Trump tiež varoval, že zavedie clo vo výške 35 percent na automobily, ktoré chce nemecká firma BMW vyrábať v Mexiku a exportovať do Spojených štátov amerických. Hrozil aj ďalším výrobcom automobilov. Ak sa z varovania stane realita, k čomu trend povedie?
Reindustrializovať USA predstavuje – a bude aj pre prezidenta Trumpa predstavovať – extrémne komplexnú výzvu. Nie je to len otázka politického a investičného rozhodnutia. Ku dnešnému dňu interpretom hrozby na adresu BMW a ďalších výrobcov ako dar a výzvu prezidenta sa komplexne zaoberať problematikou sociálne, finančne daňovo, obchodné a všetko, čo s nimi súvisí ako v USA, tak aj u seba doma. Druhá strana mince dovoľuje sa presvedčiť o tom, že Trump bude naozaj rokovať neštandardne a prekvapí všetkých, ktorí myslia a konajú po starom. Výsledkom takéhoto konania bude návrat bilaterálneho rokovania, v ktorom sú USA silné a skúsené.
Už pár týždňov sa rieši kauza údajného ovplyvňovania amerických volieb. Aktuálne sa objavil aj tridsaťpäťstránkový kompromitujúci materiál, ktorého pravosť ale nie je overená. Novinár Bob Woodward, ktorý odhalil nezákonné odpočúvanie v kauze Watergate a bol ocenený Pulitzerovou cenou, označil antitrumpovský dokument tajných služieb za odpad, ktorý sa nikdy nemal dostať von a spravodajcovia by sa mali ospravedlniť. Lenže keď sa vrátime na začiatok, Trump pripustil, že za hackerskými útokmi boli Rusi, aj keď podľa neho do výsledkov nezasiahli. Ako vôbec celú túto záležitosť možno chápať aj s ohľadom na činnosť amerických tajných služieb? Strácajú tým dôveru alebo naopak všetko môže viesť k ich väčšej profesionalizácii? A potom, ide o úplne zásadnú vec alebo všetko jednoducho vyšumí?
Vami načrtnutá tematika je komplexná. Americké tajné služby celkom určite môžu odviesť kvalitnú profesionálnu prácu. Problém je ale v použití, využití, v danom prípade dokonca zneužití výsledkov ich práce politikmi a administratívami. Tu vstupujeme na ľad prekrývajúci korupciu nielen v bezpečnostných službách, ale aj masových médiách, pokrytectvo, nové formy vedenia propagandy a vojen.
Aby som menoval len niektoré. Dôvera k tajným službám všeobecne padá, podobne ako padá dôvera k politikom, ktorí ich majú kontrolovať. Čo sa týka ovplyvňovania volebnej kampane Ruskom, je zaujímavé, že si nikto na Západe nespomenul na rozdávanie obálok s USD v Moskve pred voľbou Borisa Jeľcina, nikto si v USA a Európe neuvedomuje následky prebiehajúcej kontroly príjmov a výdavkov ruských dôchodcov v USA a podobných hlúpostí, spojených s tajnými službami. Všetko, ako hovoríte, vyšumí. Americké tajné služby, podobne ako služby všetkých ostatných štátov, budú ďalej pracovať, ako pracovali doteraz.
Samostatnou kapitolou je vzťah Trumpa k médiám, ktorý možno od začiatku mierne povedané označiť za problematický. Potvrdila to aj prvá veľká tlačová konferencia od jeho zvolenia. Počas brífingu sa Trump oboril na médiá, ktoré podľa neho úmyselne šíria lži o jeho údajnom napojení na Rusko. V priamom prenose spravodajcu televízie CNN odmietol pustiť k slovu: „Vy nie, vaša organizácia je príšerná. Nebuďte hrubý, nedovolím vám otázku, vydávate vymyslené správy.“ Bude ale Trumpovi tento prístup získavať u voličov body alebo práve naopak?
Trump v danej chvíli nepotrebuje zbierať u voličov body cez masové médiá. Body u voličov mu prinesie plnenie aspoň časti jeho sľubov. Devastovaní americkí voliči potrebujú predovšetkým prácu, bezpečie a kontrolovanú migráciu. Sú to masové médiá, ktoré sa budú musieť prispôsobiť prezidentovi, ktoré sa budú musieť začať vracať ku spravodajskej zodpovednosti a objektívnejšiemu informovaniu, než to je dnes.
Trump obohatí nielen médiá. Nedávny škandál CNN s obviňovaním amerického Centra národných záujmov zo spolupráce Trumpa s Kremľom by mal byť naozaj posledným škandálom CNN, ak chce mať dobrú šancu u prezidenta Trumpa. CNN sa neospravedlnila, ale jej šéf všetko vyriešil za hodinu. Ako som sa už niekoľkokrát zmienil, Trump je narcista patriaci k elite. Odhalíte ho spravidla až príliš neskoro, zvlášť keď s ním musíte žiť. Súhlas netreba.
- Reklama -
