Návrh smernice mal pomôcť ženám, aby sa nemuseli rozhodovať medzi materstvom a kariérou. „Mal zlepšiť štandardy z hľadiska ochrany tehotných žien, pracovníčok, ktoré nedávno porodili alebo dojčia. Týmto by prispel k tomu, aby sa ženy nebáli stať matkami len pre možnú diskrimináciu v zamestnaní,“ uviedla Flašíková Beňová. Podľa nej vyznieva v tejto súvislosti ´tak trochu groteskne´ prísľub eurokomisárky o tom, že na budúci rok predstaví nový kompromisný návrh. „O novej smernici sa začalo diskutovať niekedy v roku 2008. Ak sa bude musieť začať odznova, neviem si ani predstaviť, kedy sa dopracujeme k nejakému konkrétnemu výsledku,“ priblížila
Materská dovolenka by sa nemala spájať s rizikom chudoby
Smernica mala motivovať členské štáty prijímať oveľa vyššie štandardy z hľadiska podpory materstva. „Týka sa to napríklad primeraného predĺženia trvania materskej dovolenky, jej navýšenia a istej miery harmonizácie v rámci spoločenstva. Aj z hľadiska zmiernenia súčasného demografického vývoja je pritom dôležité, aby sa materská dovolenka prestala spájať s rizikom chudoby a nedostatku,“ zdôraznila poslankyňa.
Zámer Komisie je v rozpore so zdravým rozumom
Zámer Komisie stiahnuť návrh smernice zostáva podľa Flašíkovej Beňovej v absolútnom rozpore so zdravým rozumom. „Má sa tak údajne diať v rámci akéhosi znižovania regulačnej záťaže. Mnoho z existujúcich európskych právnych predpisov pritom vyslovene komplikuje život občana a Komisia sa napriek tomu tvári, aké sú nenahraditeľné. Ak sa však má spraviť niečo pre ženy a matky, príde zrazu k záveru, že by to nebolo efektívne,“ uzavrela.
