“Že by mali politici naozajstný záujem o referendum, o tom silne pochybujem,” vyhlásil sociológ Haulík.
Ako vnímate otázku referenda, postoje politických strán a ľudí? Bude z toho ešte podľa vás niečo, alebo téma hlasu ľudu a predčasných volieb „vyprchá“ v čase? Veríte politikom, že si referendum naozaj želali?
Je to skôr o tom, aby politikom neostal v rukách Čierny Peter. Oni vidia, vedia a počujú, že ľudia, voliči, samotný inštitút referenda považujú za potrebný. Z politického hľadiska si však politici nemôžu dovoliť povedať to, čo povedal ústavný súd a síce, že referendum nie je správne. Že by mali politici naozajstný záujem o referendum, o tom silne pochybujem.
Prečo ste taký skeptický?
Nikomu z vládnych strán by referendum neprospelo. Ak by oň mali naozajstný záujem, netreba robiť takéto veľké kolotoče. Opozícia by podporila keby sa na najbližšej schôdzi parlamentu riešilo, že takéto referendum sa bude konať, priamo v parlamente. A vybavené. Nemusia špekulovať o zmenách ústavy. Ale dnes to je naozaj o tom, že referendum reálne nikto nechce z pohľadu politikov.
My dokonca ani nevieme, či by bolo to referendum nakoniec úspešné, aj keď potenciál pri zbere podpisov rozhodne malo, však?
Tak, celé je to založené na tom, že by to referendum bolo a bolo by úspešné. Referendum ale Ústavný súd odmietol a teda nebude. Všetky ďalšie možnosti usporiadania referenda, o ktorých sa teraz bavíme, sú ťažko priechodné, skôr nepriechodné. A to je prvý krok. Druhý krok je, aby k referendu prišlo 50 percent ľudí a to je ešte ťažšie ako krok prvý. Hovoriť o referende a o tom, že automaticky by referendum znamenalo predčasné voľby, je podľa mňa veľmi odvážne z hľadiska kvality prognózy.
Takže predpokladáte, že nasledujúce debaty a kroky ohľadom referenda budú, pardon za výraz, ale už iba mlátením suchej slamy?
Voliči jednotlivých koaličných strán sa môžu porozprávať so svojimi politikmi. Nech teda to tí ich volení zástupcovia urobia, je to veľmi jednoduché, nemusia len rozprávať o tom, aké je referendum dôležité a že je to najvyššia forma demokracie. Druhá vec je, že to neurobia. A to je pochopiteľné, mohli by prísť o svoje benefity, lebo „také dobré jedlo a bidlo“ už väčšina z nich mať nebude.
Okrem referenda žije Slovensko aj naďalej informáciami o korupcii, vyšetrujúcim policajtom pribudol svedok, bývalý prezident Finančnej správy František Imrecze. Predseda najsilnejšej opozičnej strany Hlas-SD, Peter Pellegrini, mal vraj zobrať 150 000 eur za zmeny v legislatíve. Robert Fico zas hovorí, že zo Smeru chcú spraviť zločineckú organizáciu. Myslíte, že takto bude gradovať?
Za istých okolností si viem predstaviť, že siahnu do takýchto zbraní hromadného ničenia, ale myslím, že by si mali najskôr spočítať dopady. Je to nesmierne nebezpečné, skutočne nebezpečné. Bez ohľadu na to, akí sú tam hráči, toto je zahrávanie sa s ohňom.
Boj proti korupcii bol silnou predvolebnou agendou, sme však svedkami vyslovene tvrdých postupov, zažili sme už aj smrť bývalého policajného prezidenta Lučanského… Parlament zas riešil správu SIS, ktorej posolstvo bolo desivé. Bude podľa vás v tomto smere pred voľbami ešte horúcejšie?
To sa dnes dá ťažko povedať, závisí to od toho aké karty kto bude mať, ako sa podarí nazhromaždiť kvázi dôkazy či argumenty. Od začiatku bolo jasné, že takáto koalícia nemôže krajinu efektívne voviesť do nejakej lepšej pozície. To sa proste nedá. To by sa musel stať zázrak. A zázraky sa až tak často nedejú.
Tú korupciu, o ktorej sa hovorí, to treba nejako dokázať. Nestačí len chcieť. Okrem toho, je tu riziko, že to povedie k ohromnej deštrukcii štátu ako takého. Zatiaľ všetko prebieha v rámci zákonných pravidiel a medzí, ale nikdy neviete, kde ktorá iskrička náhodou preskočí a potom, potom už to môže všelijako smerovať.
