Baránek o referende: Ak je ústava naozaj takto postavená, treba to okamžite zmeniť

“Nie je možné, aby ľudia niekoho zvolili a on mal na 4 roky niečo vyárendované. Veď ak sa za dva roky zistí, že ten človek je blázon alebo bývalý kriminálnik, musí existovať právo nejakej opravy,” hovorí o referende o predčasných voľbách a jeho neústavnosti politický analytik Ján Baránek.

Občania sa sťažujú, že majú pocit akoby ani nežili v demokracii. Rozhodnutie Ústavného súdu SR vnímajú – súdiac podľa reakcií – dosť citlivo. Ako vnímate toto rozhodnutie vy?

Nemôžem nález ústavného súdu nijako komentovať, lebo nie som právnik. Ako ústavní sudcovia rozhodli, tak rozhodli… Ale môžem to komentovať z občianskeho hľadiska – je to zlý výsledok. nehovorím, že je to zlé rozhodnutie, je to zlý výsledok.

Čo sa s tým dá robiť?

Ak je naša ústava naozaj takto postavená, treba to okamžite zmeniť, lebo nie je možné, aby ľudia niekoho zvolili a on mal na 4 roky niečo vyárendované. Veď ak sa za dva roky zistí, že ten človek je blázon alebo bývalý kriminálnik, musí existovať právo nejakej opravy. My si to pletieme s nejakou štátnou definitívou, čo dostávali úradníci za prvej republiky, že do konca života mali flek istý… Toto je predsa volený zástupca ľudu a tam musí byť možnosť korekcie.

Túto možnosť má podľa ústavného súdu parlament, ale nie ľudia.

Možnosť korekcie nemôže byť vyhradená len pre parlament. Strážcovia predsa nemôžu strážiť strážnikov, nemôžu vzájomne strážiť sami seba. Takže ľudia, voliči, tým, že majú právo voliť, tak to právo musí byť späté s tým, že majú právo zmeniť svoje rozhodnutie, keď sa zistia závažné okolnosti, ktoré neboli známe v deň volieb. Aj v iných oblastiach života keď spravíte nejakú zmluvu a neskôr sa objavia skutočnosti, ktoré neboli známe v deň podpisu zmluvy, tá zmluva je neplatná. Aj tu musí byť tá istá možnosť.

Skúsme si dať nejaký príklad, že o čo napríklad by mohlo ísť…

Ak sme napríklad v deň volieb nevedeli, že premiér je blázon, my musíme mať možnosť to napraviť. Keď sme nevedeli, že táto vláda bude potierať demokratické princípy štátu, že bude porušovať ústavu, to sme predsa v deň volieb nevedeli… A keď sme sa to dozvedeli, musíme mať právo korekcie. V občianskom živote to platí pri zmluvách, o to naliehavejšie je, aby to platilo aj pri takejto príležitosti.

Politické strany sa idú teraz predbehnúť, kto viac chcel referendum a kto ho zariadi, okrem Za ľudí, tí nie. Pre koho by malo referendum význam?

Pre každého je to aktuálne zaujímavé, pre koaličné, aj opozičné strany. 600 tisíc ľudí nie je málo a oni si vedia zrátať, že medzi 600 000 ľuďmi sú aj ich voliči – to je prvá vec. Druhá vec, neviem si predstaviť celkom dobre politika, ktorý by išiel spochybňovať, čo chcú ľudia, aj keď sa taký nájde. Otázka skôr je o inštitúte referenda, či ho chceme takéto. Sú krajiny, kde sú možnosti referenda veľmi obmedzené, ale sú krajiny, ako napríklad Švajčiarsko, kde sa podľa referend vládne. Je načase sa teda rozhodnúť, aký model chceme. Pokiaľ máme model, ktorý máme, platí prvá odpoveď.

Ako sa pozeráte na návrh prezidentky zmeniť ústavu a snahu Borisa Kollára, ktorý sa chystá podávať legislatívne návrhy na zmenu? Dáva to nádej tým sklamaným občanom?

Je otázka, či by sa 600 000 podpisov dalo preniesť po zmene ústavy. Opäť by musel rozhodovať ústavný súd a to trvá. Týchto 600 000 podpisov sa totiž zbieralo za istého právneho stavu a zmenou ústavy by došlo k zmene toho stavu. Tento rok podľa mňa určite referendum o predčasných voľbách nebude.