Ako sa dá veriť ministrovi, ktorý v priamom prenose klame, že žiadna vojna policajtov tu nie je a pritom ju má ako stolovú hru priamo pred očami? – pýta sa v rozhovore pre ParlamentneListy.sk politický analytik Ján Baránek.
Parlamentná schôdza o vyslovení nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽaNO) sa skončila tak, ako sa predpokladalo, Mikulec ostáva ministrom. Ale – povedzme si, aký význam majú tieto mimoriadne schôdze na odvolávanie ministrov, ktoré organizuje každá opozícia, keď sa nájde dôvod?
Tieto mimoriadne schôdze majú svoj zmysel, lebo sa tam dozvieme veci, ktoré by sme sa inak nedozvedeli. Fico mal plno informácií o Mikulcovi. Dozvedeli sme sa, že Mikulec dostal 72 koaličných hlasov, že Sme rodina nehlasuje… Ficovi to mohlo skoro aj vyjsť, keby dvaja Pčolinskí zahlasovali za odvolanie Mikulca, lebo by porušili koaličnú zmluvu a boli by ďalšie následky, takže dôvodov na takéto schôdze je ozaj dosť.
Ako hodnotíte postoj poslancov koaličnej Sme rodina, ktorí sa nakoniec zdržali hlasovania?
Ten postoj bol pochopiteľný kvôli bývalému riaditeľovi SIS Pčolinskému, stále sa bavíme o tom, že je zadržaný na základe výpovede jedného kajúcnika… Ja sa teda nečudujem Sme rodina, že mali dosť dlho váhavý postoj, ani sa nečudujem že Pčolinský a Pčolinská chceli pôvodne hlasovať za nedôveru. Nespochybňoval by som to. Úplne zbytočne bude Heger s Matovičom rozprávať, že minister vnútra na to nemá vplyv, že vyšetrovatelia sú nezávislí… To nie je pravda. Určite má minister vnútra obrovský vplyv, on aj iní funkcionári tu majú obrovský vplyv, aby sa za bernú mincu nebrala len výpoveď kajúcnikov. To sú veci zrejmé každému mierne gramotnému človeku a úplne chápem aj postoj Sme rodina.
Iste je to pochopiteľné, ale keby tam neboli rodinné a osobné väzby, tak by to poslanci Sme rodina vlastne neriešili?
To je druhá vec, že to poslancom Sme rodina vadí teraz, keď sa ich to osobne dotklo, lebo tento systém sa nezačal zatknutím Pčolinského, funguje to tak už dlho a už dlho je to predmetom kritiky a nielen politikov, ale aj niektorých advokátov, aj prokurátorov, nič sa s tým nedialo. A zrazu, keď to zasiahne našich, je problém. Takže postoj Sme rodina je pochopiteľný, ale je dosť farizejský.
Minister Mikulec vo svojej reči okrem iného uviedol, že všetko funguje ako má a žiadne boje skupín nie sú. Úprimne, tomu je naozaj ťažko veriť vzhľadom na to, čo všetci vidíme, že sa deje. Progresívne Slovensko ministra vyzvalo, aby sa jasne vyjadril, či verí polícii alebo tajnej službe…
A práve preto ma prekvapuje, že minister tvrdí, že žiadna vojna silových zložiek tu nie je. Odohráva sa nám to pred očami a on povie takúto do neba volajúcu hlúposť. Mal povedať niečo, čomu by sme mohli aj uveriť. Ale tejto hlúposti asi nie je schopný uveriť nikto, keď vidíme, že jedni si idú pre druhých, druhí pre tretích, tretí pre prvých a pomaly sa v tom už nikto nevyzná a minister namiesto toho, aby urobil aj s pomocou premiéra – lebo SIS nepatrí pod ministra – tak namiesto toho, aby urobil poriadok, tak zahmlieva a klame. Ako mu má verejnosť dôverovať? Ako sa dá veriť ministrovi, ktorý v priamom prenose klame, že žiadna vojna policajtov tu nie je a pritom ju má ako stolovú hru priamo pred očami?
