„Štát sa zmenil pod takýmto vedením akoby na štát bielych golierov alebo mafiánov,” vyhlásil pri komentovaní diania politický analytik Ján Baránek. „Doslova ako keby tu vládli mafiáni – premiér má ovplyvňovať kajúcnika, generálneho prokurátora chcú škandalizovať – čo iné to je ako súboj mafie a nemafie?” pýta sa Baránek.
Dôverné – týmto stupňom ochrany bola označená správa, ktorú predniesol počas mimoriadnej schôdze parlamentu predseda NRSR Boris Kollár a preto nemôže nikto citovať, čo tam zaznelo, hoci po internete koluje údajný prepis. Schôdza sa uskutočnila pre stretnutie desiatich najvplyvnejších ľudí, vrátane prezidentky či premiéra a špeciálneho prokurátora, v priestoroch tajnej služby. Kollárova správa podľa opozičných poslancov vyrazila dych, okrem iného sa v nej malo uvádzať, že výpovede svedkov sú koordinované.
Jednoznačne vidíme doslova vojnu ozbrojených zložiek v tomto štáte a nemám na mysli armádu, ale iné bezpečnostné zložky. No a, žiaľ, do toho sa vmiešala politika a ešte niečo, čo poznáme pod pojmom “naši ľudia”. Akurát to nie sú “naši ľudia” z okolia Roberta Fica, ale tejto koalície.
Celé toto dianie je však veľmi prepletená sieť, pavučina, v ktorej sa bežný človek vôbec nevyzná, lebo ani nemá dôvod sa v nej orientovať. Preto to pôsobí veľmi chaoticky a vôbec nie jednoducho. Ako tomu má človek porozumieť, keď vníma len útržky?
Skúsim to zjednodušiť. Na prvý pohľad sa javí viacero línií: jedna je súboj na prokuratúre a druhá, ktorá s s tým úzko súvisí a naväzuje na ňu, je ovplyvňovanie svedkov. Čo sa týka tej prvej – dnes vidíme skrytý vnútorný boj medzi generálnou a špeciálnou prokuratúrou. Von sa dostali informácie, že generálny prokurátor mal byť dokonca kriminalizovaný a vzatý do väzby. To je už naozaj niečo, čo rozkladá tento štát. Ak som povedal, že mal byť kriminalizovaný, to neznamená, že by na neho niečo naozaj bolo, ale v pravom zmysle tohto slova na neho malo byť niečo vyfabrikované. A tu sa dostávame už pomaly aj do politiky a k vládnej strane Sme rodina, ktorej nominanta vo funkcii SIS Vladimíra Pčolinského, zadržali. Dnes vidíme až panickú snahu predstaviteľov tejto strany vysielať signály k zadržanému Pčolinskému, že robia všetko pre to, aby ho z tej väzby dostali.
Čo môže byť dôvodom tejto paniky v Sme rodina?
Jednoznačným dôvodom je strach, aby Pčolinský nezačal rozprávať, aby ho v tej väzbe nezlomili. Dostávame sa, samozrejme, do prostredia politiky ďalej, na bývalého politika Daniela Lipšica. Treba povedať, že vzťah Daniela Lipšica a generálneho prokurátora Maroša Žilinku nikdy nebol ideálny. Keď bol Lipšic ministrom vnútra, Žilinka mu robil štátneho tajomníka a vtedy dal Lipšic zobrať tajomníkovi kompetencie a nechal mu agendu hasičov. Toto sú všetko všeobecne dohľadateľné tvrdenia. Teraz prejdem do fázy uniknutých informácií – Lipšic mal nedávno žiadať od Žilinku, aby neriešil disciplinárne prokurátora Kysela, ale Žilinka trval na svojom. Žilinka pri prvej príležitosti tiež predvolal Lipšica na “pohovor”, lebo ako špeciálny prokurátor nevyvodil dôsledky voči prokurátorovi, keď došlo k samovražde kajúcnika Františka Böhma. Takže ten vzťah nie je ideálny.
Navyše, veľa vecí za Lipšica robí prokurátor Kysel, lebo Lipšic nemôže dozorovať kauzy, ktoré zastupoval ako advokát, alebo má na ne prepojenie. Takže dnes tá situácia nie je len o tom, že bojujeme s korupciou okolo Fica, dnes je tu mocenský boj aj v rámci tejto vládnej garnitúry. V systéme, ktorý má Slovensko nastavený, má prokurátor veľmi silnú pozíciu.
K panike určite prispel aj bývalý riaditeľ NAKA Zurian, ktorý vyhlásil, že počul od kajúcnika Beňu, že SIS mala sľúbených od expremiéra Matoviča 20 miliónov eur, ak prijmú do tajnej služby niekdajšieho šéfa Kriminálneho úradu Finančnej správy Makóa. NAKA mu po odchode z polície vykopla dvere…
No a Zuriana – opäť – verejne zobral pod ochranu generálny prokurátor, aby sa zabezpečilo nestranné vyšetrovanie. Tým vyslal generálny prokurátor veľmi vážny signál k verejnosti, ale aj iným smerom, že niečo tu naozaj nie je v poriadku. Je to veľmi vážny signál a v podstate nepriamy dôkaz toho, čo som povedal – že na prokuratúre je mocenský súboj. Ak sa potvrdí informácia, že bola aj snaha kriminalizovať generálneho prokurátora, tak to je niečo, čo naozaj nemá obdobu v novodobých dejinách Slovenska.
V prípade Zuriana NAKA nemala ísť preňho, ale pre Matoviča, lebo tie podozrenia sú veľmi vážne. Ak Matovič ovplyvňoval Makóa, ako má vypovedať, a intervenoval v tajnej službe, aby ho zamestnali a ešte im aj sľúbil 20 miliónov štátnych peňazí, tak to je niečo škandalózne a Matovič mal byť dnes vo väzbe. To, že nie je vo väzbe, je pre mňa nepochopiteľné, lebo vo väzbe sú dnes ľudia za oveľa menšie podozrenia. A toto je úplne okaté, navyše je škandalózne, že to mal robiť ako premiér, a tým, že táto informácia unikla, sa spochybnila dôveryhodnosť celej jeho vojny proti korupcii a hodnovernosť podozrení proti všetkým tým zadržaným, aj keď nehovorím, že niektorí nemajú ozaj za ušami.
Toto ale už ľudia vnímajú. Je to veľký paradox vzhľadom na to, že súčasná vláda a hlavne OĽaNO vyhrali voľby avizovaním boja proti korupcii. Aj to sa asi podpisuje na padajúcich preferenciách OĽaNO, nielen pandémia a koaličné hádky?
Áno, lebo štát sa zmenil pod takýmto vedením akoby na štát bielych golierov alebo mafiánov. Doslova ako keby tu vládli mafiáni – premiér má ovplyvňovať kajúcnika, generálneho prokurátora chcú škandalizovať – čo iné to je ako súboj mafie a nemafie?
Ako sa dá táto situácia riešiť, aby ľudia opäť verili aspoň v akú takú spravodlivosť?
Je veľmi dôležité, aby sa za generálneho prokurátora postavil premiér, prezidentka, aby dostal verejnú podporu aj od všetkých príslušných ministrov, či už spravodlivosti, alebo vnútra. Lebo to, čo robí Žilinka, je cesta striktne podľa práva a zákonov, systém padni komu padni a to treba verejne podporiť.
Napriek tomu, že ide o doslova mimoriadne udalosti z pohľadu politiky, štátu a občanov, je o tom celkom ticho.
Aj ja som z toho prekvapený. Ale zasa, máme tu médiá, ktoré rezignovali na svoju primárnu úlohu informovať, a robia tlačové oddelenie špeciálnej prokuratúre, je to choré. Pokiaľ má vládna koalícia záujem o normálny fungujúci právny štát, musí začať niečo robiť a nemôže opakovať to, čo vytýkali Ficovi. Toto celé, o čom sa bavíme, je podľa mňa aj výsledkom toho, ako sa skončili voľby v USA. Médiá sú dnes predĺženou rukou buď prokurátorov, alebo vyšetrovateľov, alebo oligarchických skupín, a tým mám na mysli tie skupiny, ktoré podporujú progresivistické strany. V USA sú dnes demokrati nazývaní marxistami, vážne. A tie skupiny, ktoré sa dnes radia s americkou ambasádou o nejakých krokoch, to sú tie progresivistické skupiny, ktoré aj na Slovensku ovplyvňujú mainstreamové médiá.
Ak to chaoticky vyzerá tak to tak má byť. Ak sú všetci proti všetkým, zlí sú aj títo aj tí pred nimi…Nie), nalejme si čistého vína…., sú len dve strany. Jedna je v parlamente s informovaním vedením a druhá sme mi. V tomto prípade sa jedná už naozaj o boj s ústavou, kedy je v otázke všetko alebo nič. Buď padne Fico a s ním aj celá ústava s demokraciou ak sa mi dozvieme čo sa skutočne stalo, alebo sa to nedozvieme nikdy)
Mafia si nemôže privlastniť štát ktorý ani nezaložila a bola proti nemu.
Comments are closed.