“Všetko čo vyberieme na daniach z príjmov fyzických osôb zaplatíme zahraničným investorom a zahraničným bankám, ktorí nám požičali, len na úrokoch,” ekonóm Ján Šebo objasňuje navýšenie deficitu štátneho rozpočtu.
Poslanci schválili zvýšenie štátneho rozpočtu o 3 miliardy 700 miliónov eur, čo je obrovská suma. Aj keď berieme do úvahy pandémiu a druhú vlnu, s ktorou sa nepočítalo, aj tak je dôležité pozerať dopredu a preto sa pýtam, čo to obnáša pre Slovensko do budúcnosti?
Čo je dôležité – to navýšenie deficitu štátneho rozpočtu, ktoré sa týka aj rezervných a takzvaných covidových výdavkov, tak oni sú spotrebného charakteru. To znamená, že tieto výdavky sa okamžite spotrebujú v ekonomike, majú jednorazový efekt a zrejme spôsobia, z makroekonomického hľadiska, že tento rok dosiahneme pozitívny rast. To znamená, že zvýšime verejné výdavky do spotreby. Vo väčšine prípadov klasická ekonomická teória hovorí, že keď je kríza, máte púšťať vyššie verejné výdavky, ale ani nie tak priamo na stimulovanie spotreby, ale skôr na výdavky dlhodobejšieho charakteru. To znamená, aj sčasti investičné, ktoré v budúcnosti znížia nákladovosť prevádzky tej ekonomiky. To je štandardná ekonomická teória.
Ale navýšenie rozpočtu Slovenska navyšuje výdavky, ktoré sú, teda, výlučne spotrebného charakteru, čo je absolútne zle… Nevidno tam nijakú návratnosť a účelnosť. Čo to obnáša v realite?
My dofinancovávame, alebo prerozdeľujeme – jednoducho, poskytneme to jednotlivým ekonomickým subjektom vzhľadom na ich straty, vzhľadom na nemožnosť realizácie tržieb – tak principiálne im to púšťame len preto, aby zakryli svoje spotrebné výdavky. To isté platí aj pre domácnosti: keďže sme prijali zákony ohľadom výplaty jednorazových dávok pre nejaké rodiny postihnuté alebo v horších životných situáciách, to sú výlučne spotrebné výdavky, ktoré na tento rok ovplyvnia pozitívne ekonomický rast, ale principiálne nemajú žiadny dlhotrvajúci efekt. Takže oni jednoducho vyprchajú v priebehu troch až šiestich mesiacov, toto sme spravili.
To znie až neuveriteľne, keďže sa bavíme naozaj o megasume, ktorú musíme my všetci vrátiť do rozpočtu. Ako to vidíte vy?
To je presne typ toho, čo sme kritizovali v roku 2009, 2010, to šrotovné. To je jednoducho postavené tak, že nech sa páči, tu sú peniaze, miňte ich okamžite. Nie je to nič reformné, nič, čo by do budúcnosti pomáhalo štruktúre ekonomiky. Iné by bolo, ak by napríklad vláda spustila dlhodobý projekt, že zafinancujeme IT odborníkov, firmy, ktoré pôsobia v telekomunikačnom sektore a zlacníme natrvalo internet, aby domácnosti, keď príde opäť k nejakému lockdownu, mali výrazne nižšie náklady na pripojenie k internetu alebo fungovanie na home office. Toto sú typy výdavkov, ktoré z dlhodobého hľadiska majú pozitívny, viacnásobný, takzvaný multiplikačný efekt. Takéto niečo som ale v tom navýšení výdavkov a deficitu nevidel. To sú výlučne len prerozdeľovacie výdavky. Oni vyprchajú a v ekonomike žiadne pozitívum nezanechajú.
Ten deficit je ale takmer 10 percent HDP, čo je obrovitánsky deficit a my ho financujeme výlučne tým, že si požičiame do budúcna. To znamená, že požičiame si od našich detí?
Áno, my dáme dlhopisy s desať – pätnásť – dvadsaťročnou splatnosťou, to znamená, že niekto to v budúcnosti bude musieť zaplatiť.
Podľa analýzy Európskej komisie, ktorá pravidelne monitoruje vývoj a projekcie verejného dlhu krajín EÚ z februára 2021, pri Slovensku svieti (!!! ešte pred navýšením deficitu!!!) už červený signál o vysokom riziku udržateľnosti verejných financií.
My už sme narazili na veľmi vysokú hranicu z ekonomického hľadiska, vyše 60 percentné zadĺženie, kde už aj investori začnú trošku krútiť nosom nad naším ratingom. “A budú to tí Slováci schopní zvládať? Už majú relatívne vysoké zaťaženie… Nevieme, či tam do budúcna tie firmy prídu… Nevieme, či tam bude ekonomický rast… No, nemali by sme sa trošku ináč pozrieť a prehodnotíme možno rizikový rating” – no a to by spôsobilo brutálny nárast úrokov, ktoré platíme.
Čo na to Európska únia a Brusel? Neexistuje spôsob ako tie peniaze vrátiť do systému?
My predložíme do Bruselu náš deficit, ale Brusel sa spýta: a aké reformy sa chystáte do budúcnosti robiť, aby sa zvýšilo vaše tempo ekonomického rastu, produktivita práce, alebo zlacnelo fungovanie štátu? A toto nevidím… Toto tá novela neobsahuje. Nie je tam vysvetlenie, prečo tie výdavky musíme dať a ako sa napájajú na nejaké štrukturálne reformy, ktoré sme popísali v Pláne obnovy alebo v nejakom programe stability… Toto tam veľmi chýba a výsledkom je, že do budúcna sa všetci musíme pripraviť, že to budeme splácať. Zatiaľ je to veľmi lacné, lebo o štát si požičiava za veľmi lacné peniaze. Lenže do budúcna môžeme očakávať – keďže splatnosť tých dlhopisov nie je zajtra ani pozajtra, ale tie dlhopisy sú vydané s nie pevným úrokom, takže môžeme očakávať, že budú rásť úrokové sadzby, že budeme viac platiť na úrokoch, no a samozrejme, musíme splatiť tých 60 percent HDP.
V skutočnosti vraj ale štáty nikdy nesplatia svoje dlhy, len ich stále riešia novými a novými dlhopismi?
Tá “hra” je o tom, že za akú úrokovú sadzbu si požičiame tie nové dlhopisy a koľko sme ochotní z našich peňaženiek splácať na istine. Práve preto je najdôležitejšia vec sledovať, koľko Slováci platia každoročne na úrokoch za tie dlhy, čo vznikli požičaním. A sú to veľké peniaze, vo väčšine prípadov je to viac ako vyberieme na dani z príjmov fyzických osôb. Takže všetko čo vyberieme na daniach z príjmov fyzických osôb zaplatíme zahraničným investorom a zahraničným bankám, ktorí nám požičali, len na úrokoch. Ešte nesplácame istinu. Práve preto, ak sa nám zdvihnú úrokové sadzby, znamená to automaticky, že rodiny budú mať drahšie hypotéky, ale zároveň budú musieť platiť aj viacej daní.
Keby ste mali ohodnotiť takýto model fungovania nejakého štátu, ako by ste ho ohodnotili?
Ak to preženieme a nenakopne sa ekonomika a príde tretia vlna pandémie v septembri, tak máme predpripravenú pôdu na prúser. V tretej vlne by sme si nemohli už dovoliť výrazným spôsobom stimulovať ekonomiku. Takže vlády by musela prísť a povedať: “Prepáčte, padni komu padni. Niektorí z vás neprežijú, pretože už sme na hrane, sme na vysokej miere zadĺženia, napožičiavali sme si.” Mám obavy, že septembrové a októbrové rokovania o štátnom rozpočte na rok 2022 sa budú niesť v duchu “ideme viacej zdaňovať”. A, žiaľ znižovanie odvodov sa určite nekoná. Na nižšie dane na stimulovanie ekonomiky môžu Slováci zabudnúť.
Ako je možné, že za toto všetko, hlasovalo toľko poslancov?
To je presne tá vec… Otázka je, či sa netreba pozrieť na ich životopisy a zistiť, koľkí z nich majú aspoň základné ekonomické vzdelanie, alebo mali niekedy firmy a podnikali. Je to tvrdé a kruté, ale myslím, že je to tak. Okrem toho si myslím, že je treba sa už baviť o zodpovednejšom prístupe k realizácii politiky, ale, žiaľ, nie je to tam vidieť.
