Kto zatiahne ručnú brzdu? Pýta sa exminister zdravotníctva Tomáš Drucker (Dobrá voľba) na sociálnej sieti. “Kam sme sa to dostali: toto je profesionálne vedenie štátu, alebo nejaká novodobá fanatická sekta jedného nápadového amatéra” – pýta sa Drucker a tu je celá jeho úvaha.
V piatok vláda požiadala o dôveru parlament s programovým vyhlásením spred roka, akoby sa odvtedy nič nestalo. Akoby tu nebola pandémia. Akoby medzi nami nežili pandémiou zasiahnutí ľudia, akoby deti normálne chodili do školy, akoby tu neboli ekonomicky skrachované existencie, poškodené rodinné rozpočty, prvé náznaky o problémoch so splácaním hypoték, veľké skupiny detí s vymeškaným vyučovacím rokom, akoby sa neurobili žiadne chyby v boji s pandémiou, ktoré treba s chladnou hlavou a odborne aj manažérsky vyhodnotiť… lenže podľa vládneho dokumentu, na základe ktorého vláda pýta dôveru, akoby tu pandémia a všetko s ňou spojené ani nebolo. Nič sa nestalo, nič sa nezmenilo, ani u nás, ani vo svete.
No dobre, poviete si, písmenká, určite bola podstatná debata, ktorá na to reagovala. Tak sa na to pozrime.
Myslíte si, že sa debatovalo, kedy konečne skončí nezmyselné plošné testovanie, ktoré nás doteraz stálo 500 000 000 eur? To je asi osemkrát toľko, koľko z kapitoly MiZ vydávame celoročne na prevenciu ochranu zdravia. Počujete dobre: osemkrát toľko ako na celoročnú zdravotnú prevenciu z rozpočtu Ministerstva zdravotníctva. Tých 500 000 000 eur predstavuje napríklad ⅓ z celkovej sumy, ktorú rozpočet Ministerstva zdravotníctva vydáva ročne na zdravotnú starostlivosť. Áno, celú jednu tretinu. Každých 10 dní plošného testovania, áno, každých desať dní, dobre čítate, nás stojí toľko, ako by nás stálo postaviť jednu novú modernú regionálnu nemocnicu. Nie je to snáď dôvod, aby parlament zatial ručnú brzdu? Nie, ešte aj tento víkend testujeme. Celé mestečká a obce, kde z tisícok testov nájdete v priemere jedného, dvoch, troch. A myslíte si, že keď ich nájdeme, tak ich aspoň povinne pretestujeme na PCR a poctivo vytrasujeme? Stále nie. Takéto sú rozmery plošného testovania, o ktorom v programovom vyhlásení vlády nebolo ani slovo, o ktorom sa v piatok v parlamente nekonala žiadna podstatná debata.
Namiesto toho sme v piatok v parlamente sledovali predčasný prvomájový sprievod poslancov OĽaNO, ktorí pod tribúnou KSS ako v nejakom roku 1985 poslušne kričali “sláva nášmu Igorovi Matovičovi, hurá, hurá, hurá”. Jeden po druhom. Možno si vedúci klubu aj robil čiarky za účasť na týchto oslavách. Trápne na tom bolo, že išlo o dôveru akože novej vje vláde premiéra Hegera, ale poslanci a poslankyne OĽaNO peli ódy Igora.
No dobre, poviete si, trápna, ale povinná jazda. A čo myslíte, viedli aspoň potom diskusiu o tom, prečo sme medzi poslednými v Európe v počte preočkovaných seniorov? Nie, lebo bolo treba kričať “hurá, hurá, hurá”. Myslíte, že bola v parlamente reč o dôležitej otázke covid-passov, o ktorej sa debatuje v Európe a ktoré polovica našich občanov odmieta? Nie, lebo bolo treba oslavovať historickú úlohu Igora v dejinách Slovenska. Čo myslíte, ktorých slov tam od poslancov OĽaNO padlo viac: živnostník, študent, rodina, rodinný rozpočet, očkovanie, príprava na jeseň, rozumné testovanie a trasovanie… alebo “náš milovaný Igor”. A keby aspoň z iných poslaneckých klubov vládnej koalície poriadne zaznelo: tak dosť, poďme sa chovať ako dospelí zodpovední ľudia. Nič také. Kam ste sa dostali: toto je profesionálne vedenie štátu, alebo nejaká novodobá fanatická sekta?
Potom prišiel piatkový večer, kde ich milovaný Igor jedným fejsbukovým statusom zrušil otvorenie očkovania pre -násťročných. Lebo takto sa teraz riadi štát. Z fesjbuku. A ministerstvo zdravotníctva sa riadi z ministerstva financií. Žiadna debata o tom, že otvorenie pre mladšie ročníky prišlo po tom, ako vláda nebola schopná naplánovať a manažovať prednostne seniorov. Že nám to niekde zlyháva. Nie. Jeden rozhode tak, potom minister financií napíše cez fejsbuk inak a všetci skáču. Kam sme sa to dostali: toto je profesionálne vedenie štátu, alebo nejaká novodobá fanatická sekta jedného nápadového amatéra?
A potom prišla sobota. Boli oznámené – zasa z fejsbuku, ako inak – revolučné finančné plány. Trnavský oligarcha, ako tomu nemajetnému pánovi bežne hovoria, s dvoma deťmi, ide vyučovať celú krajinu o zlej demografii. Ktorú zvráti zvyšovanie DPH. Teraz, keď ekonomika rok trpí krízou, obchody boli zatvorené a mnohí podnikatelia melú z posledného, tak zvýšime DPH o štvrtinu, aby mohli ranené rodinné rozpočty nakupovať za drahšie. A kto nesúhlasí je zločinec, nehumánne strašidlo, zlodej, čojaviem kto ešte. Lebo plány treba oznamovať verejnosti (aj koaličným partnerom) cez fejsbuk a hneď na to všetkým preventívne vynadať. Kam sme sa to dostali: toto je profesionálne vedenie štátu, alebo nejaká novodobá fanatická sekta jedného nápadového amatéra?
Áno, priatelia, my naozaj máme problém. Chceli sme zmenu, ale najväčší vládny poslanecký klub sa prejavuje ako fanatická sekta. Chceli sme zmenu, ale namiesto profesionálneho riadenia priorít sme dostali chaos. Pred mesiacom sľúbili chaos odstrániť, ale ten pokračuje bez zmeny ďalej. Akoby sa ani nič nestalo.
Chceli sme riadenie štátu ako službu verejnosti, a namiesto toho mám štát riadený ako inzertný časopis. Preto to nevzdám ani ja, ani moji kolegovia, pretože republika potrebuje alternatívu normálnosti, alternatívu odbornosti, alternatívu schopnosti riadiť krajinu s rozumom.
