Zábojník: Reči ministra Naďa o Rusku a terorizme svedčia o tom, že asi nemá byť ministrom

“Vyhlásenia pána Naďa začínajú svedčiť o tom, že je to človek, ktorý nepatrí tam kde je,” vyhlásil pre ParlamentneListy.sk bezpečnostný analytik Juraj Zábojník. Vyhostenie diplomatov je podľa neho veľmi tenký ľad.

Slovensko si zhoršilo vzťahy s Ruskou federáciou. Premiér Heger totiž vyzval vo štvrtok troch ruských diplomatov, aby opustili naše územie. Moskva reagovala, že odpoveď na seba nenechá dlho čakať. Český premiér Babiš sa poďakoval. Slovensko totiž týmto krokom vyjadrilo spolupatričnosť s Čechmi, ktorí riešia škandál s ruskými agentami a výbuchmi muničného skladu vo Vrběticiach a zároveň dalo Slovensko týmto spôsobom najavo nesúhlas s počínaním Ruska. Okrem SR iný štát Európskej únie podobný postoj nezaujal, ako ho vnímate vy, je to adekvátna reakcia?

Obávam sa jednej veci. Ak to celé dopadne tak, že hluchý počul ako nemý rozpráva, že slepý videl ako chromý rýchlo, rýchlo bežal, čiže bez relevantných dôkazov, tak tento problém medzi krajinami – a to sa týka aj Slovenska – sa bude liečiť veľmi dlho a možno aj celé roky. A preto dobre mlčať je niekedy ťažšie ako dobre hovoriť. Hovorím to aj preto, že niektorí z významných českých bezpečnostných analytikov v tom tiež vidia mnoho nejasností. 

Ja by som bol zdržanlivejší, aj čo sa týka situácie v Českej republike, hoci držím palce českému národu, pretože sú nám bratia, sú nám najbližším národom, či už politicky aj mentálne, máme spoločné  dejiny a niečo  sme spolu prežili. Samozrejme, som teda na ich strane, veľmi im držím palce a želám, aby sa táto nemilá situácia čím skôr stabilizovala. Má to však ALE. Nemôžem súhlasiť s vyjadreniami niektorých našich politikov, členov vlády, ktoré boli veľmi  unáhlené a sám český premiér Babiš alebo minister vnútra Hamáček sa nevyjadrovali tak tvrdo ako sa vyjadrovali predstavitelia slovenskej vlády. Považujem to za chybu a myslím si, že byť vyšetrovateľom, prokurátorom  a sudcom v jednej osobe a vedieť ako to spravili – údajne – tí ruskí agenti, tak  to je veľmi silná  káva a určite by som si nedovolil niečo také  tvrdiť. To predsa stopercentne nevedia ani samotní členovia vlády Českej republiky. Osobne neviem, čo je v správe a podkladoch BIS pre českého premiéra  a členov vlády. Vychádzam však z toho, že aj český premiér aj český minister vnútra sa už vyjadrujú regulovanejšie oproti tomu ako sa vyjadrovali v začiatkoch kauzy.

Tá situácia vyhosťovania bude mať určite dohru – my si môžeme hovoriť čo  chceme, že odišli aj vojská sovietskej armády, veľa sa zmenilo po roku 1989, ale tie väzby v rámci obchodovania, v rámci ekonomiky, tá blízkosť ruského národa a všetkých národov, ktoré patrili kedysi do portfólia susedov, ako sú nám blízki aj Ukrajinci, proste tá blízkosť a spoločná história, tá tu proste je. 

Naši politici by si mali uvedomiť, že nie sú zodpovední len za to čo povedia, ale preberajú zodpovednosť aj za to, ako to naši občania pochopia a čo z toho všetkého môže v konečnom dôsledku vzniknúť.

Po spomínanom roku 1989 ale došlo k prekresleniu geopolitickej mapy sveta, SR sa stala súčasťou Európskej únie, či Severoatlantickej aliancie. Z tohoto titulu je prirodzené, že sme sa postavili na stranu ďalšieho členského štátu, ktorým je Česká republika. Je ale otázne, či bol nutný ten krok, tá akoby pridaná hodnota, v zmysle diplomatického charakteru a to je vyhostenie troch ruských diplomatov zo Slovenska?

Samozrejme, je dôležité si uvedomiť, že sme niekde začlenení, že sme prozápadne orientovaní, sme v NATO a musíme ako člen držať líniu a spolu. Ale ešte raz – podporujem, rovnako ako čelní predstavitelia Slovenska, Českú republiku. Lenže naši predstavitelia sa vyjadrujú k situácii v Česku nekvalifikovane, pretože nikto napríklad nespomína podnikateľa bulharského pôvodu, ktorý v tých prenajatých muničných skladoch má, respektíve mal svoje aktivity. Nikto nespomína ani cieľovú skupinu, konečnú zastávku tých zbraní, že kam putovali? A rovnako nikto nerieši, že ako bol strážený tento objekt, ktorý považujem za objekt zvláštnej dôležitosti?

Keď som videl v českých televíziách ako ukazovali obyvatelia Vrbětíc, ako je to chránené, respektíve vôbec nechránené, tak som ostal zarazený a šokovaný. Veľa otáznikov vyvolávajú charaktery výbuchov v roku 2014 a to v mesiaci október a potom december. Veľa vecí tam nedáva zmysel ako je údajná účasť ruských agentov pri prevedení druhého výbuchu v decembri, ak nebol v tom čase monitorovaný ich pohyb na území ČR. Vychádzam však len z tých informácií, ktoré sú verejné dostupné a snažím sa uvažovať logicky a nešpekulovať.

Ono tie výbuchy boli v krátkom čase po sebe dokonca dva…

Áno, jeden výbuch bol v októbri 2014 a druhý výbuch bol v decembri toho istého roku. A ja sa pýtam, čo robili zodpovedné české orgány a zodpovední kompetentní? Veď tam sa mala vyvodzovať obrovská zodpovednosť k jednotlivcom. Pokiaľ tam bolo raketové palivo a boli tam nejaké incidenty, tak sa na to jednoznačne mala zamerať nielen česká BIS, ale aj vojenská kontrarozviedka, orgány, aj polícia.

A ďalšia dôležitá vec – pamätám si,  ako sa k  tomu vyjadroval v roku 2014 minister obrany, v tej dobe Stropnický, viem ako sa vyjadrovali ostatní a nikto vtedy nič o niečom takom, ako sa dozvedáme dnes nehovoril. To je tiež dosť veľký rozdiel. Hovorí sa, že hosť a ryba v dome po troch dňoch začínajú páchnuť, no toto po toľkých rokoch akosi tiež nevonia. Politici ktorejkoľvek krajiny, ktorí sa riadia cudzími pravidlami nikdy nevyrastú a budú vždy len počúvať.

Okrem Slovenska žiadny iný štát Európskej únie ruských diplomatov nevyhostil. Ako to čítate?

Veľmi ma prekvapila reakcia predstaviteľov Európskej únie. Hoci ich Česko vyzvalo, aby nasledovali vyhosťovanie, tak sa s tým v tých štátoch nijako neponáhľali. Sledujem politiku v okolitých štátoch a v štáte s najsilnejšou ekonomikou v rámci EÚ, teda Nemecko. Nemecká kancelárka Merkelová jednoznačne povedala,  že treba dobudovať Nord stream 2 a spolupráca s Ruskom bude pokračovať. Netreba zabúdať ani na to, že na nemeckej pôde začína byť aktívny  Gerhard Schroder, ktorý spolupracuje s Rusmi a myslím si,  že Nemci sú  v tých vyhláseniach zdržanlivejší, z čoho by si Slovensko mohlo brať príklad a hlavne nezabúdať na dejiny. Národ, ktorý rýchlo zabudne na minulosť, nemá žiadnu budúcnosť. Slovensko možno kráča vpred pomaly, ale nikdy nesmieme dopustiť, aby kráčalo späť.

Áno, vráťme sa k Slovensku a naším vzťahom s Ruskom. Pre hodnotenie a komunikáciu celej situácie je asi aj dosť veľký handicap, že nemáme kompletné vedenie SIS a chýbajú tam najvyššie postavení ľudia ako je riaditeľ, či námestník – nie?

Bolo by naivné si myslieť, že sa neaktivizujú na Slovensku zložky nielen ruské, ale aj z iných štátov, pretože jednotlivé štáty si mapujú jednotlivé územia, tam, kde sú nejaké záujmy,  tam kde sa im križujú plány, aj tam, kde  je nejaká spoločná stratégia.  Jeden kontroluje druhého. Je to veľmi tenký ľad. My si musíme uvedomiť ale jednu vec: s Rusmi obchodujeme dlhé roky, môžeme mať rôzne názory, môžeme nesúhlasiť s tým akým spôsobom  vykonávajú svoju činnosť v bezpečnostných štruktúrach a na jednotlivých územiach, ale, samozrejme, musí to byť dokázané, aby sme s tým mohli nesúhlasiť.

Čiže, vždy aj v správach, ktoré robí tajná služba, vojenská rozviedka, či kontrarozviedka, sú informácie, ktoré treba kontrolovať a overovať a zvlášť v takej situácii, keď nám sedí pomaly skoro dvadsať funkcionárov najvyšších špičkových zložiek týchto služieb, teda okrem armádnej spravodajskej služby, tak zvlášť by som bol v tomto smere opatrný. Stačí jeden jediný človek, ktorý urobí chybu v takejto zložke a naletí mu na to politik – to môže mať neskutočne veľké následky. To je práve aj to ohrozenie bezpečnosti občanov.

Ohrozením  veru nie je len  to, že sa  nám tu pohybujú spravodajské  služby, alebo rozviedčici, alebo nám  verbujú  ľudí, poslancov, politikov, diplomatov a neviem koho, toho  sú predsa plné dejiny. Myslieť si,  že nám to nerobia aj  z iných krajín by bolo naivné a hlúpe. My si ale musíme uvedomiť aj druhú stránku mince a to, že dovážame plyn, že my za určité ceny dovážame ropu, my si musíme uvedomiť, že dostávame  600 miliónov ročne za transport, my si musíme uvedomiť, že tu je nejaký US  Steel a železiarne, kde sa dováža železná ruda a nehovoriac o tom,  že je tu nejaké jadro.

Takže aj páni a dámy na vláde a v parlamente, keď tam sedia a svietia tie kryštálové lustre,  to je tiež z niečoho a mali  by si to uvedomiť. A preto ak sa narušia vzťahy s  Ruskom, musia počítať aj naši politici, že to bude posudzované na základe toho aké budú sankcie zo strany Ruska voči slovenskému národu, voči občanovi a ak to bude mať ťažké dôsledky, tak veľmi, veľmi rýchlo môžu počítať s tým, že ich pôsobenie a ťaženie v politike bolo posledné a možno aj s právnymi dôsledkami. Za tie roky mám už nejaké vedomosti o fungovaní a pán Boh mi dal ako každému človeku dve uši a jedny ústa, aby som viac počul a menej hovoril. Takže preto by som v celej tejto veci naozaj opatrný a zdržanlivý a správal sa ako diplomat, pretože mám dojem, že u niektorých to funguje opačne.

Všimol som si na ministrovi zahraničných vecí, pánovi Korčokovi, že trošku už zmenil svoju rétoriku, takže ja to len vítam. Je jedno duchaplné židovské príslovie: „Ak sa problém dá riešiť peniazmi, nie je to problém, ale sú to výdavky“. No a toto nás môže veľmi rýchlo stretnúť s dopadom na hlavu každého jedného občana. V takom prípade by som nechcel byť tým, kto to spôsobil.

Vyjadrovali sa k tomu viacerí politici. Dosť ostré vyjadrenie mala napríklad aj ministerka Veronika Remišová. Tam je to skôr zaujímavé preto, že sa vyjadrovala, hoci neriadi diplomatický ani silový rezort. „Posielame jasný odkaz, že nebudeme tolerovať neprípustné aktivity na našom území,” skonštatovala. Zákony podľa nej musia platiť pre každého rovnako.

Ja na mieste pani Veroniky Remišovej by som sa už k bezpečnostným otázkam a k bezpečnostnej politike nevyjadroval. Ale ak túži po vyjadreniach, lebo má poslednú možnosť byť vo vláde, tak nech sa páči, nech sa vyjadruje, ale škodí to Slovenskej republike. Ona ohrozuje bezpečnostné záujmy slovenského národa, čo jej vytýkal aj expremiér Pellegrini s údajnou kauzou týkajúcou sa Govnetu a je otázne, či išlo o ochranu siete v rámci národnej bezpečnosti alebo nelegálnu činnosť.

Pani Veronika Remišová je najväčšia odborníčka aj na ruských agentov, aj na diplomaciu, aj na Govnet, aj na štátne ústredne… Ale nech sa už radšej nevyjadruje.

Niektorí naši ´politici´, ktorí ani len netušia ako sa do funkcií dostali, sa správajú tak akoby boli pomaly viac ako priekopníci orbitálnej teórie atómu, ktorí si dokazujú, kto ten atóm rozbil. Aj Ernesta Rutherforda z Nelsonu by zatienili. Rozvaha a zvažovanie každého vypusteného slova to je prednosť, ak sa chce niekto v politike udržať a vrátiť naspäť v ďalších voľbách.Všetci máme určité kapitoly života, v ktorých v určitom okamihu skončíme s niektorými ľuďmi a tak je to i s občanmi vo vzťahu k politikom.

Minister obrany Naď bol ešte ostrejší, uviedol, že Rusi vykonali terorizmus. To sú veľmi vážne tvrdenia od ministra obrany a v takom prípade by to osvetľovalo mnohé.

Bol som úplne prekvapený z reakcie ministra obrany Naďa k tejto vážnej téme a situácii. Ale na druhej strane, pán Naď už aj zatváral za únik informácií z ružomberskej nemocnice ohľadom dokumentácie pána Lučanského, a už aj vyvodzoval zodpovednosť, pričom dnes je riaditeľ tejto nemocnice, teda človek najzodpovednejší, ministrom zdravotníctva. Pán Naď už nazval aj ľudí, ktorí išli pokojne dať najavo nesúhlas s vládou opicami, extrémistami a psychopatmi, pričom títo ľudia možno stratili prácu, nemajú čo jesť  a klesla  im životná úroveň. Vyhlásenia pána Naďa začínajú svedčiť o tom, že je to človek, ktorý nepatrí tam kde je.

Nikdy by som si nedovolil  tvrdiť  o niekom, že pácha teroristické útoky, mal by prestať s týmito teroristickými útokmi,  konkrétne menovať  štát a ľudí,  keď som  nikdy nevidel správu,  nebol členom vládnej komisie ani BIS, ktorá to zisťovala a preto, každý by mal rozmýšľať nad svojou zodpovednosťou voči občanom. Do politiky  sa nemá ísť kvôli veľkému egu.

Vyhostenie zástupcov cudzieho štátu, ktorý pri pohľade na školský glóbus vyzerá trochu inak ako zakreslenie Slovenska musí mať hlavu  aj pätu.  Mnohí politici v krízových situáciách ukážu  svoj charakter a potom sa čudujú, že už nemajú občanom čo ponúknuť.