Vodík je budúcnosť energetiky, lebo pri jeho spaľovaní zostáva čistá voda. Spolu so zemným plynom tak môže prispieť k zlepšovaniu životného prostredia na Slovensku. V piatok to na tlačovej konferencii Slovenského plynárenského a naftového zväzu (SPNZ) pri príležitosti Dňa plynárov a 165. výročia slovenského plynárenstva zdôraznil minister hospodárstva Richard Sulík (SaS).
Slovensko má hneď po Holandsku druhú najrozvinutejšiu sieť plynových potrubí v EÚ a podľa Sulíka by sa mala táto sieť aj naďalej rozrastať. “Ak sa v budúcnosti podarí primiešavať vodík (do zemného plynu), ktorý by sa mohol vyrábať z rezervných zdrojov atómových elektrární, tak v tomto ja vidím energetickú budúcnosť Slovenska,” uviedol minister. Slovenský plynárenský priemysel (SPP) by podľa neho mohol vplývať na svoju pološtátnu dcérsku spoločnosť SPP-Distribúcia, aby zisky z monopolného prevádzkovania distribučnej siete investovala do jej ďalšieho rozširovania.
Predseda predstavenstva spoločnosti SPP Milan Urban pripomenul, že prvá plynová lampa v Bratislave postavená v roku 1856 využívala svietiplyn, ktorý obsahoval od 40 % do 55 % vodíka. “Vodík je téma, ktorá sa nám vracia na stôl v podobe relatívne mohutnej podpory a úvah o energetickej budúcnosti v súvislosti s uhlíkovou neutralitou, s lepším životným prostredím, a to je téma, od ktorej určite ani SPP v budúcnosti nebude dávať ruky nabok,” povedal Urban.
Inovačný cyklus v plynárenstve sa postupne skracuje. Zatiaľ čo využívanie svietiplynu trvalo až do roku 1977 a zemný plyn sa na Slovensku využíva od polovice minulého storočia, v súčasnosti prichádzajú inovácie spojené s vodíkom, obnoviteľnými plynmi, ako je biometán alebo syntetické plyny v spojitosti so zachytávaním uhlíka.
